Neláka historickými pamiatkami či nekonečnými plážami. Sealand je napriek tomu nezvyčajným štátom s rovnako neobvyklou históriou vzniku.

Štát na vojenskej plošine

Čo majú spoločné Andora, Vatikán či San Maríno? Nesú rovno dva prívlastky, keďže sú najznámejšími najmenšími štátmi sveta. Medzi menej spomínané patrí Sealand, maličké kniežatstvo pri anglickom pobreží Suffolku. Mikronárod je v skutočnosti bývalá protilietadlová pevnosť z obdobia druhej svetovej vojny. Britská vláda vydala príkaz skonštruovať niekoľko pevnostných ostrovov v Severnom mori na obranu svojich pobreží pred nemeckými útočníkmi. Plošinu postavili v roku 1942 a do roku 1956 ju obsadzovalo 300 príslušníkov kráľovského námorníctva. Po skončení vojny ostalo miesto opustené a chátralo.

V súčasnosti sa plošina neodlišuje výnimočným vzhľadom. Od pobrežia je vzdialená dvanásť kilometrov a dostanete sa k nej len loďou. Pri vylodení sa vám naskytne pohľad na „krajinu“ s rozmermi 400 m² a niekoľkými kontajnerovými budovami.

Napriek snahe o jej zrušenie, sealandská plošina na svojom mieste stojí už 80 rokov. zdroj: pinterest.com

OkoGeopolitické okolnosti vzniku viedli k tomu, že štát formálne neuznáva žiadna krajina. Sealand však nikdy o uznanie nežiadal. Čo teda zapríčinilo vznik Sealandu a jemu podobných mikroštátov?

Podľa Georgea Dunforda, spoluautora knihy Micronations: The Lonely Planet Guide to Home-Made Nations, je to nespokojnosť s ich súčasnou vládou a túžba robiť veci po svojom.

INZERCIA

Za všetko mohol zákon

Príbeh Sealandu sa začina v roku 1965. Paddy Roy Bates, bývalý major britskej armády, neskôr vášnivý rybár, založil Rádio Essex. Pirátsku rozhlasovú stanicu umiestnil na mori na Knock John, ďalšej nevyužívanej námornej pevnosti. V tom čase bola popularita nelegálnych pobrežných staníc taká veľká, že vláda Spojeného kráľovstva vydala Zákon o trestných činoch v námornom vysielaní z roku 1967. Malo to jediný účel: všetky ich vypnúť.

Keď Bates videl príležitosť, presunul svoju operáciu na súčasné miesto. Vzdialil sa od pobrežia a čo je dôležitejšie, ďalej do sporných medzinárodných vôd. Bez ohľadu na zákony, Bates prevzal kontrolu nad základňou na Štedrý večer 1966. O deväť mesiacov neskôr, 2. septembra 1967 – na narodeniny svojej manželky –  Paddy vyhlásil kniežatstvo Sealand. Založenie tejto krajiny bolo poznačené vztýčením oficiálnej vlajky a udelením nového titulu milovanej manželke, ktorá bola od tej chvíle známa ako „princezná Joan“. Krátko na to sa na miesto presťahoval aj so zvyškom rodiny.

Na začiatku 70. rokov plošinu obývalo 50 ľudí, vrátane širšej rodiny, priateľov a personálu. Zároveň sa stala symbolom protestov proti úradom v Spojenom kráľovstve, no jej riadenie prebiehalo bez rebelantských úmyslov.

Kúpili by ste si sealandský titul?

Batesovci postupne zaviedli vlastný erb a ústavu. Vznikol aj futbalový tím a hymna, zatiaľ čo mena nesie portrét „princeznej Joan“. Do dnešného dňa vydali približne 500 pasov. Vládu po Paddyho smrti prebral syn, princ Michael spolu so svojou ženou Mei Shi. Motto mikronároda odráža lásku k nezávislosti: „E Mare, Libertas“ – alebo – „Z mora, sloboda“.

„Môj otec nikdy nemal v úmysle založiť si vlastnú krajinu. Hlavne ho urazila vláda Spojeného kráľovstva, ktorá chcela zatvoriť jeho rozhlasovú stanicu,“ vysvetľuje princ Michael, ktorý je okrem statusu panovníka majiteľom podniku na chov sliepok a vyváža morské plody do Španielska.

Udržiavanie nezávislosti niečo stojí. Okrem prevádzkových nákladov Sealandu, financujú sa dvaja bezpečnostní pracovníci na plný úväzok, keďže žijú v mikrokrajine po celý rok. Internetový obchod predáva tričká, známky a kráľovské tituly – lady, barón alebo barónka stoja 29,99 £.

Politika v prospech mikroštátu

Chod štátu sa počas svojej existencie nezaobišiel bez problémov. V auguste 1978 na plošinu vtrhla skupina nemeckých a holandských žoldnierov. Myšlienky na medzinárodné prevzatie moci sa rozplynuli, keď ich zajala ozbrojená rodina Batesovcov a zadržala ako rukojemníkov. Viedlo to k tomu, že nemecký veľvyslanec a oficiálna delegácia prišli z veľvyslanectva v Londýne helikoptérou, aby rokovali o prepustení. To znamenalo, že chtiac – nechtiac uznali Sealand ako samostatný štát.

Britská vláda sa taktiež chvíľu usilovala o zmarenie existencie Sealandu. Britské námorníctvo však v šachu držali medzinárodné vody, do ktorých sami pevnosti nelegálne umiestnili. Neúspešné pokusy o prevzatie územia a ústupky kvôli prípadnej byrokracii, znamenali, že Sealand je dodnes kurióznym štátom uprostred mora.

Zdroje: www.bbc.com, www.sealandgov.org

Zdroj titulnej fotografie: www pinterest.com