Zakázaný ostrov

Andamanské súostrovie môžeme nájsť v Bengálskom zálive, neďaleko Indonézie a Thajska. Najďalej sa nachádza Severný Sentinel, ktorý sa rozprestiera na ploche približne 60 km². Kvôli komplikovanej dostupnosti a absencii prístavu je väčšina územia zalesnená. Navyše je domovom Sentinelského kmeňa, pre ktorý sú akékoľvek zásahy do ekosystému nemysliteľné.

Andamanské ostrovy sú krásnou oblasťou, no nebývajú „natrieskané“ turistami. zdroj: unsplash.com

Práve kvôli kmeňu musela indická vláda vykonať neodkladné opatrenia. Miesto je absolútne neprístupné verejnosti a zvedavým turistom. Zákaz priblíženia v okruhu 5 kilometrov nemá ochrániť iba život neželaných návštevníkov, ale aj členov kmeňa. Keďže vďaka životu v izolácií nemajú vytvorenú imunitu podobnú našej, skoliť by ich mohla aj obyčajná nádcha.

Čo je známe o Sentinelskom kmeni

Andamanské ostrovy obýva viacero kmeňov. Patria tu Veľkí Andamani, Ongeovia, Jarawa a Sentinelský kmeň. Antropológovia získali od domorodcov Jarawa DNA vzorky a podľa výsledkov predpokladajú, že všetky tieto kmene migrovali z Afriky asi pred 60 000 rokmi. To znamená, že majú priamu líniu na predkov z doby kamennej. Takmer po celú dobu žili bez stretu s vonkajším svetom. Avšak kmeň, ktorý zostáva aktívne nepriateľský voči vonkajšiemu svetu, je práve zo Severného Sentinelu.

Podobné zbrane dodnes používajú obyvatelia Severného Sentinelu. zdroj: pinterest.com

Nie je oficiálne známe ako sa títo pôvodní obyvatelia medzi sebou označujú, dokonca ani akým jazykom rozprávajú. Žijú v zoskupení troch alebo štyroch „členov rodiny“ pod malými chatrčami pokrytými listami. Po ostrove sa pohybujú nahí, zdobení len náhrdelníkmi a opaskami. Podľa pozorovaní nie sú veľmi vysokí, v priemere to je 160 cm. Takisto nie je známe, že by sa venovali akémukoľvek druhu poľnohospodárstva. Potravu získavajú pomocou lovenia. Chytajú diviaky, korytnačky, ryby, poprípade konzumujú korene rôznych miestnych rastlín. Ako zbrane im slúžia luky a šípy, často doplnené hrotmi zo železa alebo kostí.

INZERCIA

Strety naprieč storočiami

Slávny moreplavec Marco Polo na svojich cestách niekedy koncom 13. storočia nemal na Sentinelský kmeň lichotivé slová: „Sú to najnásilnejšia a najkrutejšia generácia, ktorá zrejme zje každého, koho chytí.“ Síce kanibalizmus nebol nikdy preukázaný, zo správy poznať, že privítanie nebolo srdečné. Britský námorný dôstojník Maurice Vidal Portman v roku 1880 vykonal neuvážený čin. S nápadom, že Sentinelčanom predstaví civilizovaný svet, uniesol niekoľko členov kmeňa. Dospelí doplatili na bežné ľudské vírusy, na ktoré neboli počas niekoľko tisícročnej izolácie pripravení a zomreli takmer okamžite. Deti nový svet zvládali o niečo lepšie, no zahanbený Portman ich radšej poslal späť na ostrov spolu s niekoľkými symbolickými darčekmi.

V roku 1967 zostavila indická vláda tím antropológov na preskúmanie domorodého života. Počas prehľadávania ostrova našli niekoľko chatrčí a horiacich ohnísk, rybárske siete, drevené vedrá a oštepy. Vedci mali pri pozorovaní Sentinelčanov z pohodlia člnov možnosť vidieť ako im kmeň ukazuje gestá, ktoré sú chápané ako hanlivé v akomkoľvek jazyku.

Nedovolená návšteva ostrova sa nevyplatila ľuďom aj pár rokov dozadu. V januári 2006 dvojica indických rybárov nelegálne zbierala kraby pri Severnom Sentineli. Muži zaspali, a to sa im stalo osudným. Loď odplávala k brehu, kde ju našli členovia kmeňa a „votrelcov“ zabili. Posledný smrteľný prípad bol zaznamenaný v roku 2018. Kresťanský misionár John Allen Chau sa rozhodol, že jeho poslaním je zachrániť duše Sentinelčanov pred večným zatratením tým, že im prinesie evanjelium Ježiša Krista. Podplatil miestnych, aby ho odviezli na ostrov, no späť sa už nevrátil.

Pokrok podľa vlastných zákonov

Tsunami, ktoré sa v roku 2004 prehnalo južnou Indiou a časťou Indického oceánu, spôsobilo obrovské škody. Vláda vyslala vrtuľníky, aby obyvateľom ostrova pomohli a zhodili balíčky s jedlom. Príslušníci kmeňa však o ich dary nestáli a miesto vďaky na nich vystrelili šípy.

Kvôli ich ochranárskej a nezmierlivej povahe je Sentinelský kmeň v porovnaní s ostatnými stále pomerne záhadou. Odhady hovoria, že v súčasnosti existuje 50 až 200 Sentinelčanov. Ich prechod z kostených hrotov zbraní na železné znamená, že aj oni sa vo svojom vývoji posúvajú a prispôsobujú sa svetu podľa vlastných pravidiel. Internetový portál dromedár.sk odkazuje na vyjadrenie hnutia Survival International: „Nejestvuje dôvod veriť, že Sentinelčania žijú rovnakým spôsobom desiatky tisíc rokov. Spôsob ich života sa veľakrát zmenil a adaptoval, podobne ako u všetkých ľudí.“

Zdroje: www.pravda.sk, www.timesofindia.com, www.thoughtcatalog.com