Začal behávať do vrchu a dnes, vo veku sedemdesiat rokov má za sebou množstvo výhier. Taktiež je držiteľom dvoch slovenských rekordov. V rozhovore prezradí, čo je preňho pri zdolávaní kopcov najväčšou motiváciou. Taktiež sa podelí o odporúčania ako začať behávať a čo je pre začiatočných bežcov najdôležitejšie.

Už odmalička máte pozitívny vzťah ku športu, no behávať do vrchov ste začali vo veku 55 rokov, kvôli zdravotným problémom. Ste dôkazom toho, že nikdy nie je neskoro, aby človek začal. Ako sa vám podarilo premôcť samého seba?

Je to moja životná filozofia – nikdy sa nevzdávaj. Stál som na rázcestí. Alebo postupná invalidita, alebo možnosť byť zdravý. Vôbec som sa nemusel premáhať. Chcel som žiť normálnym životom veľa ďalších rokov. Nechápem, ako sa niektorí ľudia dokážu pobrať tou prvou cestou.

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí by chceli začať trénovať, no neustále bojujú s lenivosťou a s výhovorkami?

Takých ľudí je, bohužiaľ, väčšina. Mali by sa nad sebou zamyslieť. Predstaviť si, ako to bude s nimi vyzerať o niekoľko rokov, o desiatky rokov, ak nezačnú športovať. Ja som si to predstaviť vedel. Ak ich ani táto predstava nedonúti, nemajú šancu. Potom je tu ešte jedna možnosť, ktorú využívajú tí lenivejší. Žiaľ, nie je príjemná. Ľudia sa rozhodnú pre pohyb až vtedy, keď sa pre nich a ich rodinu nečakane stane niečo s ich zdravím. Veľakrát býva už neskoro.

Štefan Karak absolvoval už niekoľko významných maratónov. Fotografia: osobný archív Š.K.

INZERCIA

Ako by podľa Vás mali vyzerať prvé tréningy „bežca, začiatočníka“? Ako začať trénovať, keď už sa človek odhodlá a hlavne, ako vytrvať a nevzdať to hneď na začiatku?

Hlavné je nájsť si pravý dôvod, prečo chcem trénovať. Bez toho je každý začiatok ťažký a celé to potom nemá dlhé trvanie. A chce to postupnosť. Poznám ľudí, ktorí hneď na začiatku dokázali so sebazaprením a odhodlaním zabehnúť desať kilometrov, ale potom mali týždeň svalovicu a povedali si, že beh pre nich nie je.

Zvyčajne rýchly nástup má aj rýchly koniec. Je dobré si o behu prečítať nejaké knižky, aby to bežec nerobil hneď od začiatku nesprávne, lebo ho to môže rýchlo odradiť. Najlepšie je spojiť sa so skúsenejším bežcom, ktorý mu to vysvetlí rýchlejšie, ako čítanie knihy. Ale to čítanie kníh nevypustiť. A vynikajúce je, ak si nájde niekoho, kto má rovnaké, alebo podobné problémy a chce ich tiež riešiť. Viacerí sa vzájomne podporia a potiahnu aj vtedy, keď sa niekomu inému nechce.

Radosť z pohybu, postupné zlepšovanie sa a z toho vyplývajúca stále väčšia chuť pokračovať je zárukou, že to bude mať dlhé a možno celoživotné trvanie.

 Úspešne ste absolvovali  niekoľko maratónov. Čo je pre vás najväčšou motiváciou pri zdolávaní náročných pretekov?

Áno, niekoľko maratónov som úspešne absolvoval. Bolo to hlavne zo zvedavosti, ako sa to beží. Už ale veľa rokov sú pre mňa výzvou ultra trailové behy, teda behy v horách s dĺžkou viac ako sto kilometrov a s veľkým prevýšením, teda v poriadnych kopcoch.

Motiváciou je pre mňa to, čo je aj v názve mojej knihy – prekonať sám seba. Nie je podľa mňa správne, keď človek pozerá iba po obzor. Vždy treba myslieť na to, čo je za obzorom. A podľa toho si vyberať ďalšie ciele. A okrem toho ja som aj patriot, takže vždy chcem ukázať vo svete, čo dokáže malý národ Slovákov.

Trénujete aj v aktuálnom období? Ak áno, ako vyzerajú vaše tréningy a ako často trénujete?

Samozrejme, že trénujem normálne ďalej. V mojom veku (v novembri budem mať 70 rokov) absolvujem bežecký tréning iba každý druhý deň, aby telo malo dostatok času na regeneráciu. Bez regenerácie by telo nedokázalo znášať veľkú telesnú záťaž a forma by postupne klesala namiesto toho, aby stúpala. Ale ani tie voľné dni nie sú voľné. V nich cvičím – posilňujem brušné a chrbtové svaly, ktoré potom pri behu preberajú na seba časť záťaže a odľahčujú tak nohám.

O svojom príbehu napísal aj knihu. Fotografia: osobný archív Š.K.

Aké sú vaše športové plány do budúcna, keď sa znova vráti život do starých koľají?

Nevidím rozdiel medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou, pokiaľ ide o športové plány. Tie sú stále ambiciózne. Obmedzujúcim faktorom je iba to, či sa dané akcie, preteky, uskutočnia, alebo nie. Ja verím, že svet sa spamätá a znovu budeme slobodní v rozhodovaní, čo môžeme a čo nie.

Mojím tohtoročným vrcholným cieľom je absolvovanie jedného z najťažších svetových ultra behov – UTMB (Ultra Trail du Mont Blanc), nazývaných aj „olympiádou ultra bežcov“. Je to beh okolo Mont Blancu. Štart je v Chamonix vo Francúzku. Beží sa cez Taliansko a Švajčiarsko s cieľom v Chamonix. Beh má dĺžku 170 kilometrov a prevýšenie 10 000 metrov! Časový limit na jeho absolvovanie je 46 hodín (2 dni a 2 noci). Motiváciou je skutočnosť, že za posledných päť rokov ho nikto na svete v kategórii nad 70 rokov nedokázal dokončiť v časovom limite. Chcel by som, aby sa to podarilo práve Slovákovi.

Titulná fotografia: osobný archív Š.K.