Rakúsky režisér Michael Haneke sa vo svojich dielach často venuje rodinám, ktoré vedú na prvý pohľad bežný život. Taký je aj prípad mladej trojčlennej rodiny v jeho debutovom filme Siedmy kontinent z roku 1989. Z rutiny rodičov Georga a Anny a ich dcéry Evy sa však vykľuje tragédia. Ťažoba skôr či neskôr dopadne na každého diváka, preto sa napriek jeho nesporným kvalitám dá tento film len ťažko odporúčať.

Siedmy kontinent (1989)

Je to ešte ťažšie, keď vezmeme do úvahy, že Haneke vychádzal zo skutočného prípadu, o ktorom čítal v novinách: „Novinár, samozrejme, všetko vysvetlil. Spravil si rešerš a napísal, že manžel mal dlhy a nedokázal ich splácať, že mal sexuálne problémy s manželkou, všetky tieto hlúpe vysvetlenia, ktoré podkopávajú silu tohto gesta. Kinematografia je do veľkej miery o tempe, podľa mňa má omnoho bližšie k hudbe než k literatúre. Prvých niekoľko minút vidíme len útržky, ako veľmi nás v každodennom živote zaväzujú dookola tie isté povinnosti. Tá rodina nežije, iba vykonáva činnosti. Sme otroci týchto činností a náš život je len celkový súhrn rutinných pohybov.“

„Pravdepodobne je to aj dôvod, prečo vo filme vykonali to, čo vykonali. Zničili všetok majetok, všetko, čo im patrilo, s rovnakou intenzitou a metodikou. Úplne sa tomu odovzdali a mohlo by to byť ich aktom oslobodenia sa. Spôsob, akým to spravili, však ukazuje, že sa neoslobodili. To je pre mńa najsmutnejší moment v celom filme. Mohli sme ho natočiť od polovice, od ich rozhodnutia odísť. Mohli sme spraviť provokatívny film o oslobodení sa, ale z môjho pohľadu by to bola lož.”

Rodina všetko dôkladne zničila. Zdroj: screenshot, YouTube

„Nie vždy je príjemné uvedomiť si niečo o svojom živote“

Príčinu fatálneho rozhodnutia ponecháva autor na našej interpretácii. Kocky sú už hodené a členovia rodiny strojovo a dôkladne ničia všetky svoje veci, oblečenie, nábytok, obrazy, platne, fotoalbumy… Z neemociálnosti vytrhne rodičov až plač dcéry po rozbití veľkého akvária: „Keď rozbijú akvárium a ryby zomierajú na suchu, je to obraz vnútornej smrti mladého dievčaťa. Jedine ona s tým nesúhlasí.“

INZERCIA

„Keď prejdú okolo dopravnej nehody a mŕtvych tiel, zabočia do autoumyvárne a manželka dostane záchvat úzkosti pripomínajúci klaustrofóbiu. V tom okamihu si uvedomí niečo o svojom živote a nie vždy je to príjemné. Je to čisto neverbálna reakcia a to bol cieľ, ukázať to len pomocou obrázkov, nie slov. Vzhľadom na kefy v autoumyvárni to bolo náročné natáčanie, aby sme zachovali kontinuitu, herečka musela začať plakať presne vo chvíli, keď sa kefa objavila v zábere na správnom mieste. Bolo to ťažké, ale myslím si, že to vyšlo.”

Názov Siedmy kontinent odkazuje na Austráliu. Rodina vo filme hovorí, že tam chce emigrovať, reálne však pod pojmom „odísť” myslí niečo oveľa definitívnejšie. Austráliu predstavujú pláž, more a hory na obzore. „Je to montáž troch obrázkov, na začiatku je to len fotografia, reklama na Austráliu. Keď sa objaví naposledy, more sa vlní, čo normálne na fotografii nie je možné. Každý to môže interpretovať podľa seba. Môže to byť len ich spomienka na obrázok, ktorý videli a ktorý sa pre nich stal desivým. Môže to to byť len znázornenie pokoja. Je to nejednoznačné a vždy sa snažím hľadať nejednoznačné východiská. Pre mňa je to znázornenie desivého pokoja,” povedal retrospektívne Haneke.

Michael Haneke. Zdroj: screenshot, YouTube

Tabu

Deštrukcia hmotných statkov vrcholí spláchnutím peňazí do záchoda: „Tú scénu som nevymyslel, spomínali to v tom článku. Neviem, či b som na to prišiel sám. Je to podľa skutočnej udalosti, vybrali z banky všetky svoje úspory a spláchli ich. Polícia našla kúsky v potrubí a tak na to prišla. Pamätám sa, že keď nás pozvali na festival do Cannes, povedal som producentovi, že publikum bude pobúrené pri dvoch scénach. Pri scéne s rozbitím akvária a smrťou rybičiek a pri scéne so splachovaním peňazí do záchoda.“

„Producent to považoval za hlúposť, pripustil tú s rybami, pretože išlo o zvieratá, no nikdy by to neočakával pri peniazoch. Presne to sa však stalo, ľudia odišli z kinosály a zabuchli za sebou dvere. Všade, kde som premietal tento film, vzbudili nevôľu tieto dve scény. Šokujúcejšie ako to, že rodičia zabijú vlastné dieťa, je to, že by niekto zničil peniaze. To je v našej spoločnosti absolútne tabu.”

Netýka sa to iba Rakúska

Film sa podľa Hanekeho týka všetkých vyspelých krajín, nie je ukotvený výlučne v Rakúsku: „So Siedmym kontinentom som prvýkrát pricestoval do Cannes a keďže to bol môj prvý film, absolvoval som aj diskusiu s publikom. Jedna žena sa ma spýtala, či je Rakúsko naozaj také depresvíne. Všetci sa zasmiali, pochopili, že to bol akýsi únik. Je to klasická taktika, ak nechcem, aby ma trápili film alebo kniha, hľadám dôvod, prečo by ma nemali trápiť. Napríklad preto, že sa to odohráva niekde inde. Tento film však má rovnaký význam v Japonsku, USA, Francúzsku či Rakúsku.“

„Nie je to obraz Rakúska, je to obraz bohatých krajín. Nie je to obraz tretieho sveta, tam majú iné problémy. Film sa odohráva v Linzi, vieme to podľa značky na aute, no nič sme nenakrúcali tam. Chcel som, aby film zostal neutrálny, aby nemal napríklad typické viedenské kulisy, lebo stať sa to môže kdekoľvek. Je to provokatívne, lebo nikto by nechcel byť tou rodinou.”

Zdroj: youtube.com

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube