Dezinformácie sa stali novodobým fenoménom virtuálneho priestoru. Podliehajú im najmä staršie vekové skupiny, avšak výnimkou nie sú ani stredoškoláci.

Jeden z prieskumov GLOBSEC-u poukazuje na nie príliš pozitívnu skutočnosť, informuje portál eduworld.sk. Na Slovensku verí konšpiráciám až 56 % ľudí zúčastnených uvedeného prieskumu. Daným informáciám sa darí najmä prostredníctvom sociálnych sietí, pričom nepomáha ani ich prísna regulácia.

Novodobý problém Slovenska

Výraznú vlnu konšpirácií sme mohli zaznamenať počas covidovej pandémie, počas ktorej ľudia skúšali rôzne alternatívne liečby. Výnimkou neboli ani informácie o čipovaní v spojitosti s očkovaním proti covidovému ochoreniu.

Europoslanec Vladimír Bilčík pre eduworld.sk tvrdí, že jeden z prieskumov uvádza, že až 30 % učiteľov si myslí, že očkovanie je nástroj na čipovanie ľudí. Dané výsledky poukazujú na to, že naša spoločnosť má zrejme s očkovaním problém, nakoľko niečomu takému verí takmer tretina opýtaných učiteľov. V súčasnosti sú súčasťou nášho verejného priestoru aj rôzne konšpirácie ohľadom vojny na Ukrajine, ktoré v mnohých prípadoch šíria aj politici.

Na základe prieskumu AKO pre televíziu Joj, ktorý sa uskutočnil minulý rok, si 19,7 % ľudí myslí, že väčšina ľudí na Slovensku určite nedokáže rozoznať hoaxy od pravdy, informuje portál Pravda. Opačnú odpoveď uviedlo len deväť percent opýtaných, pričom sa k otázke nevedelo alebo nechcelo vyjadriť 5,4 % respondentov.

Mnoho Slovákov nevie rozoznať nepravdivé informácie od pravdivých. Zdroj: pexels.com

INZERCIA

Jednou zo zaujímavosti je aj to, že najmä staršia generácia vo veku 66 a viac rokov verí, že Slováci dokážu rozoznať hoax od pravdy. Danú odpoveď vyslovilo až 44 % opýtaných. To, že Slováci nedokážu rozoznať nepravdivú informáciu od pravdivej, si myslia najmä ľudia od 18 do 33 rokov. V danom prípade išlo až o 59,6 % respondentov.

V porovnaní s Českom sme na tom horšie

Ako uvádza eduworld.sk, v začiatkoch pandémie urobil GLOBSEC prieskum ohľadom konšpiračných teórií. Vyplynulo z neho, že v priemere až 56 % Slovákov verí konšpiračným teóriám, čo bolo o dvakrát viac než v Českej republike.

Prieskumy verejnej mienky poukázali napríklad na to, že až 65 % Slovákov si myslí, že základne NATO by znamenali automatickú okupáciu Slovenska Američanmi. Na základe toho musel rezort zahraničia dané dezinformácie v roku 2019 debankovať, vyvrátiť a uviesť na pravú mieru.

Medzi ďalšie konšpiračné názory patrí aj to, že vo svete existujú tajné spolky, ktoré sa snažia vytvoriť totalitárnu svetovládu, pričom tejto informácii verí až 60 % Slovákov. Senior analytička organizácie GLOBSEC, Katarína Klingová, dodáva, že každý druhý Slovák si myslí, že Protesty za Slušné Slovensko, ktoré boli zorganizované po smrti investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, boli zorganizované zahraničnými mocnosťami, pričom organizátori získali zisk.

Slováci veria dezinformáciám viac než Česi. Zdroj: pexels.com

Na základe uvedených konšpirácii novinár z denníka N, Vladimír Šindl, počas online diskusie o Fake News poznamenal, že síce v našej krajine nemáme diaľničnú infraštruktúru, avšak máme dobre vybudovanú dezinformačnú infraštruktúru.

Chýba nám kritické myslenie

Na to, aby sme bezpečne využívali sociálne siete, mali by sme disponovať s kritickým myslením. Aj preto je dôležité si uvedomiť, že nie každá informácia, s ktorou prídeme do kontaktu, je pravdivá. Zároveň sa odporúča dohľadať si zdroje o jednotlivých témach, ktoré nám môžu pomôcť určiť dôveryhodnosť informácií. Účinnou pomôckou sú aj stránky Hoaxy a podvody – Polícia SR, Konspiratori.sk či Demagog.sk.

Výnimkou nie je ani lepšia mediálna a vedecká gramotnosť, ktorá by sa mala šíriť prostredníctvom vzdelávacieho systému. Na základe toho Peter Jančárik z Občianskeho združenia Konšpirátori vidí problém v tom, že naše školstvo podcenilo tento druh vzdelávania. Ako jeden z príkladov tohto podcenenia uviedol práve covidovú pandémiu.

Súťaž, ktorá učí stredoškolákov kriticky myslieť

Na slovenských školách sa zatiaľ nevyučuje mediálna a vedecká gramotnosť. Na základe toho na našom území funguje projekt, ktorý učí stredoškolákov kriticky myslieť a triediť informácie, píše Forbes.

Autorom myšlienky vytvoriť Olympiádu kritického myslenia je Ondrej Schütz, ktorý pôsobí ako riaditeľ Slovenskej debatnej asociácie. Koordinátorom súťaže sa pred dvoma rokmi stal len 22-ročný Richard Vaško, ktorý je v asociácii aktívny už od svojich 12-tich rokov. K pilierom olympiády patrí mediálna gramotnosť, interpretácia dát, odolnosť voči manipuláciám a argumentácia.

„Cieľom Olympiády kritického myslenia nie je pretláčať konkrétnu ideológiu alebo hovoriť študentom, čo si majú myslieť. Naopak, súťažiacich vedie k vytvoreniu si vlastných názorov, ktoré sú podložené dôveryhodnými informáciami. Keď rozoznávajú spoľahlivé a nespoľahlivé médiá, pozerajú sa na formálne prvky článku, napríklad či je uvedený autor alebo zdroje,“ vysvetľuje pre Forbes Vaško.

Na slovenských školách chýba výučba mediálnej a vedeckej gramotnosti. Zdroj: pexels.com

Po minuloročnom pilotnom ročníku má na Slovensku projekt skvelú odozvu. Tento rok sa do školského kola prihlásilo takmer 6 000 študentov zo 70 okresov. Zároveň sa daný projekt začiatkom tohto roka stal víťazom trojmesačného mentoringovo-vzdelávacieho projektu,  ktorý organizovala nadácia Pontis. Odniesol si hlavnú cenu vo výške 30-tisíc eur.

Olympiáda pozostáva z troch kôl, pričom prvé dve prebiehajú online. Po ich úspešnom absolvovaní nasleduje celoslovenské finále, kde súťaží 40 najlepších účastníkov.

Počas prvých dvoch kôl majú študenti napríklad overiť pravdivosť nejakého statusu alebo interpretovať zdieľané články. V celoslovenskom finále absolvujú úspešní súťažiaci základné kola pozostávajúce z testu a argumentačnej reči, pričom traja najlepší z každej vekovej kategórie postúpia do finálovej prezentácie. V tejto kategórii dostane každý študent iné zadanie, pričom ho po vypracovaní odprezentuje pred porotou expertov a expertiek.