Obdobie covidovej pandémie prepísalo históriu viacerých bežných návykov. V dôsledku lockdownu ľudia stratili motiváciu sa hýbať, čo sa podpísalo aj na ich zdraví. Miesto pešej chôdze preferujú jazdu v aute, aj napriek tomu, že ide o malú vzdialenosť. Zmeny pocítili aj v pracovnom živote, kedy si spoločnosť obľúbila prácu z domu.

Ako sme písali v našom minulom článku, daný model preferujú najmä jedinci vystavení nadmernému množstvu stresu. Pre mnohých bol návrat do bežného života po pandémii ťažší, čo sa prejavilo na ich duševnej pohode.

Na základe toho z prieskumu pracovného portálu Kariéra.sk vyplýva, že približne 60 % Slovákov by najradšej pracovalo hybridnou formou. V praxi ide o kombináciu práce z domu a v kancelárii, čo by malo zvýšiť produktivitu zamestnancov.

Ako uvádza Forbes, Slovensko v podiele ľudí využívajúcich home office nie je na tom najhoršie. Na prvých priečkach dominujú Holanďania či Švédi s podielmi 52,9 % a 44,8 %.

Vyššie čísla sa zaznamenali aj vo Fínsku a v Luxembursku. Jednotlivé výsledky zväčša súvisia so skladbou ekonomiky a zameraním pracovného trhu.

Naopak, najnižší podiel sa zaznamenal v Bulharsku a Rumunsku. Počas roku 2022 dosahoval úroveň 4,4 % a 4,3 %. V prípade Slovenska sa celkový podiel vyšplhal na 13,1 %.

INZERCIA

Nároky Slovákov na budúce zamestnanie

Nové zamestnanie by malo aspoň z časti spĺňať naše nároky. Jednotlivé preferencie sa zvyknú generačne líšiť, pričom v súčasnosti čoraz viac ľudí chce čerpať benefit práve z hybridného modelu práce. Mladšie vekové kategórie sa pri výbere zamestnania pozerajú aj na celkovú filozofiu podniku, v dôsledku čoho im neprekáža menšie platové ohodnotenie.

Najnovší prieskum portálu Platy.sk sa zameral na to, čo Slovákov najviac odrádza pri prijatí nového zamestnania. Až 5 100 respondentov uviedlo, že po covidovej pauze potrebujú byť stále alebo aspoň občas fyzicky prítomní na pracovisku, informuje Forbes. Celkový počet výskumnej vzorky tvorilo 5 800 jedincov.

Pre ľudí s vyšším vzdelaním tvorí dochádzanie do práce menšiu prekážku. Zdroj: pexels.com

Ďalšiu veľmi dôležitú podmienku tvorila blízkosť práce k domovu. Uviedli tak dve tretiny opýtaných. Naopak, len pre päť percent nie je vzdialenosť práce od domova dôležitá.

Pokiaľ sa pozrieme na platové ohodnotenie daných skupín, fyzicky dochádzať na pracovisko musia zväčša nízkopríjmové kategórie zamestnancov.

„Práve pre nich je dĺžka trvania dochádzania najdôležitejšia, pätina z nich má prácu v pešej vzdialenosti. Zatiaľ čo v ich prípade hľadí na vzdialenosť pracoviska 67 %, u vysokopríjmových skupín je to len necelá polovica,“ uvádza sa v správe v prieskumu na portáli Profesia.

Hľadanie práce prostredníctvom aplikácie

Pracovisko by kvôli blízkosti bola ochotná zmeniť pätina ľudí. Obetovať by tak dokázali aj lepšie mzdové podmienky. Najväčší podiel respondentov, ktorí by sa tak rozhodli, sa nachádza v Prešovskom kraji.

V prípade, že na novom pracovisku by mali rovnaký plat, prácu by zmenila už len tretina opýtaných. Naopak, viac ako 40 % by nad zmenou aspoň uvažovalo.

Slováci považujú blízkosť práce k domovu za veľmi dôležitú. Zdroj: pexels.com

Najčastejšie by zamestnanie kvôli vzdialenosti menili ľudia z Nitrianskeho, Trnavského a Prešovského kraja. Správa zároveň dopĺňa, že aj v danom prípade platí, že čím väčšie vzdelanie, tým menšia ochota zmeniť kvôli diaľke pracovisko.

V súčasnosti si môžu Slováci hľadanie práce zjednodušiť prostredníctvom novej mobilnej aplikácie Práca za rohom. Na základe toho si môžu nájsť zamestnanie v blízkosti ich domova.

Z najnovších výskumov vyplýva, že až deväť z desiatich ľudí pri hľadaní práce najskôr uvedie lokalitu. Následne si vyberajú z dostupných ponúk, ktoré pre nedostatočnú otvorenosť vycestovať môžu byť limitované.

Ideálny nástupný plat

Výška nástupného platu zohráva ďalšiu dôležitú úlohu pri nástupe do práce. Mnoho ľudí na pohovoroch neuvedie svoje skutočné očakávania, čo smeruje k sklamaniu.

Reprezentatívny prieskum agentúry Stem/Mark pre Home Credit Slovakia uvádza, že najviac Slovákov preferuje nástupný plat do 1 500 eur.

Ľudia v Nitrianskom, Trnavskom a Prešovskom kraji sú najviac ochotní zmeniť prácu kvôli jej vzdialenosti. Zdroj: pexels.com

Minulý rok malo o zmenu zamestnania záujem 67 % jedincov, pričom štvrtina absolvovala aj pohovory. Až v 83 % prípadoch výraznú rolu zohrávala otázka výšky mzdy. O niečo menej dominovali podmienky v podobe miesta výkonu práce, firemných benefitov či kolektívu.

Z daného prieskumu vyplýva aj to, že ochota Slovákov cestovať za prácou naozaj nie je taká veľká, ako sa zdá.