Pri príležitosti festivalu Eurokontext.sk Slovenské národné divadlo uvádza hodnotný program, ktorý ocenia predovšetkým nároční diváci. Najväčším lákadlom je Simon Boccanegra v Opere SND, zvýšenú pozornosť si však zaslúži aj príbeh Rómea a Júlie spracovaný očami kontroverzného režiséra Diega de Brea.

Obrazový a textový materiál poskytlo SND

Aká je osobná cena za politický úspech?

Aj to je otázka, ktorú rozoberá jedna z najdramatickejších opier talianskeho skladateľa Giuseppe Verdiho Simon Boccanegra. Pochmúrna, historická dráma s nádychom stále prítomnej smrti, rozpráva príbeh muža, ktorý sa vďaka rozhodnutiam svojej mladosti dostal do spleti politických intríg, rebélie a vražedného sprisahania.  

Simonova cesta k politickému úspechu sa začína jeho zvolením za dóžu v deň, keď zistí, že jeho milovaná Maria, matka jeho zmiznutého dieťaťa Amelie, zomiera po krutom zaobchádzaní svojho otca Jacoba Fiesca. Po pár rokoch, keď Simon už ako janovský dóža opäť nachádza svoju stratenú dcéru, je jeho znovuobjavené šťastie testované politickými bojmi o moc.

SIMON BOCCANEGRA / Daniel Čapkovič a Filip Tuma. (foto: © Ctibor Bachratý)

Giuseppe Verdi bol nielen jednou z najvýznamnejších osobností svetovej opery, ale aj skladateľ, ktorého diela inšpirovali vtedajšiu generáciu Talianov v boji o nezávislosť, v dôsledku čoho často čelil hnevu vládnej cenzúry. Svojimi súčasníkmi bol mnohokrát pokladaný za muža silného vlasteneckého presvedčenia. Svoj patriotický a vášnivý záujem o politické dianie v čase, keď sa Európa zmietala vo vojnách, vzburách a v iných sociálno-politických konfliktoch, vyjadroval Verdi prostredníctvom svojich diel ideály talianskeho ľudu zmietaného v nepokojoch.

V opere Simon Boccanegra sa Verdi vyhýba sentimentalite, opúšťa príbehy ľudí z ulice a orientuje sa na centrá moci. Prostredníctvom vyobrazenia krehkosti ľudských ideálov, zrady zdanlivo nedotknuteľnej morálky a nádejí, stratených v bludisku emócií, opisuje stále aktuálnu snahu spoločnosti o hľadanie pravdy. Pravdy, ktorá sa skrýva aj za bolestným prechodom od idealistického velebenia vzbury až po horkú chuť pragmatického vládnutia.

V hudobnom naštudovaní dirigenta Martina Leginusa a v réžii generálneho riaditeľa SND Mariána Chudovského sa vám už v sobotu 20. mája a v nedeľu 22. mája 2016 predstavia sólisti a hostia Opery SND ako Sergej Tolstov, Anton Keremidtchiev, Eva Hornyáková, Katarína Juhásová-Štúrová, Adriana Kohútková, Tomáš Juhás, Kyungho Kim, Ľudovít Ludha, Jozef Benci, Peter Mikuláš a ďalší.

Operu Simon Boccanegra SND uvádza v talianskom jazyku.

ROMEO A JÚLIA: Nesmrteľná romanca očami kontroverzného režiséra

„Odkaz opery Romeo a Júlia je jednoduchý. Každá láska, ak je skutočná, je tragická. Pretože láska nie je harmóniou, je vojnou. Vždy. Či hovoríme o svete zvierat, alebo o svete ľudí.“ (Diego de Brea)

Kontroverzný slovinsko-španielsky režisér Diego de Brea zanechal po každej svojej inscenácii uvedenej v Slovenskom národnom divadle vlnu extrémnych až rozporuplných názorov. Jedna skupina divákov bola unesená novátorským prístupom k veľkým dielam svetovej drámy, zatiaľ čo druhá zdesene odchádzala z priestorov divadla, nevediac, čo si v skutočnosti myslieť. Spomeňme aspoň jedno z jeho najkontroverznejších diel na doskách SND – inscenáciu Brechtovej Malomeštiakovej svadby, ktorá obsahovala nadštandardné množstvo explicitných scén, a preto bola prístupná až divákovi nad 18 rokov. Okrem nominácie na ceny DOSKY v dvoch kategóriách vyvolal tento počin búrlivé diskusie, a to nielen v umeleckých kruhoch…

V 95. divadelnej sezóne bol Diego de Brea oslovený vedením Opery SND, aby sa ujal réžie najtragickejšieho príbehu lásky v dejinách literatúry. A bolo to po prvý raz, čo sa Diego pustil do režírovania opery. Spolu s dirigentom Rastislavom Štúrom, so scénografom Markom Japeljom a s kostýmovým návrhárom Blagojom Micevským vytvorili úplne nový pohľad na Shakespearovu tragédiu plnú prekvapivých dramatických zvratov a úchvatných javiskových momentov.

ROMEO A JÚLIA / Tomáš Juhás a Ľubica Vargicová (foto: J. Barinka)

„Súhlasil som s touto réžiou kvôli hudbe, dramatickej predlohe, kvôli problému v tejto dráme, ktorý ma veľmi dráždi, pretože toto je príbeh rozoberajúci vojnu, lásku a vieru. V činohre máte len ticho a slová. V opere je interpretácia už hotová, no musíte ju nejakým spôsobom nájsť, a to prostredníctvom hudby a predstavivosti. Opera je všeumelecké dielo. Je to niečo, čo spája všetky ostatné umelecké formy. Preto je najkompletnejšia, a myslím, že aj jedna z najsilnejších umeleckých foriem, aká jestvuje,“ povedal o svojom opernom debute režisér Diego de Brea.

Príbeh, ktorého sa chytilo už neskutočné množstvo režisérov, nadobúda v jeho rukách nový rozmer a silu. Hlboká dramaturgická analýza postáv je vyjadrovaná nielen veľmi dobre zvládnutou hereckou akciou, ale aj podmanivým vizuálnym stvárnením, ktoré prostredníctvom svetlom vytvorených intímnych scénických priestorov preniká divákovi hlboko pod kožu – až do duše. Nádherné a vysoko emocionálne scény bez zbytočných kulís odkrývajú skutočnú bolesť spôsobenú túžbou po láske, ktorá ako svetelné lúče de Breovej scény vzniká a zaniká v jednom krátkom nepostrehnuteľnom momente.

Keď začal Gounod v roku 1867 pracovať na opere Romeo a Júlia, tešil sa mimoriadnemu úspechu ďalšej svojej adaptácie, opery skomponovanej podľa literárnej predlohy Goetheho Fausta. Skladateľ sa rozhodol spolupracovať s rovnakými libretistami – Julesom Barbierom a Michelom Carrém.

Výsledkom tejto spolupráce je libreto, ktoré je síce blízko k Shakespearovmu originálu, no okrem výrazne odlišného záveru mu chýba i niekoľko klasických pamätných scén. To však nijakým spôsobom neuberá na význame a dramaturgickom zámere samotnej inscenácie. De Breovo zvládnutie búrlivého a tragického príbehu dvoch veronských milencov je i napriek tomu plné vzrušenia a vyhrotených konfliktov medzi súperiacimi rodinami Capuletovcov a Montekovcov. Od stretnutia na bále až po slávnu scénu smrti vytvára Diego de Brea s dynamickým hudobným naštudovaním Rastislava Štúra podmanivú tragickú odyseu, ktorá prinúti diváka zamyslieť sa nad skutočnou hodnotou lásky.