Najstarší zvierací reliéf na svete

Saudskoarabské sochy tiav boli prvýkrát objavené vedcami v roku 2018. Spočiatku sa odhadovalo, že boli vytesané približne pred 2000 rokmi. Dôvodom bola ich podobnosť s reliéfmi v starovekom jordánskom meste Petra. Vedci, ktorí stoja za novou štúdiou publikovanou v časopise Journal of Archaeological Science , sa však domnievajú, že rezby tiav v životnej veľkosti sú staré 7000 – 8000 rokov. Nová analýza tak revidovala odhad.

praveké rytiny tiav na sochách v Saudskej Arábii zdroj:sk.pinterest.com

Staršie ako pyramídy v Gíze 

Sochy boli vytesané v rokoch 6000 p.n.l – 5000 p.n.l. (mladšia kamenná doba) , keď bol región vlhký a chladnejší. Vyprahnuté púšte severnej Saudskej Arábie boli v tom čase pastvinou (podobnou savane) s trávnatým porastom a roztrúsenými jazerami. Vtedajší obyvatelia na nich pásli stáda hovädzieho dobytka, oviec a kôz. Práve oni boli zrejme autormi dnešných umeleckých diel.

Vedci hodnotili erózne vzorce, analyzovali stopy po nástrojoch a testovali zvieracie kosti nájdené blízko jednotlivých stavieb, aby určili nový dátum vzniku sôch.

Skúmali tiež poveternostné podmienky na sochách, ako aj spadnuté úlomky a hustotu najvrchnejších vrstiev hornín. Údaje potvrdili, že sochy boli vyrobené z kamenných nástrojov. Sochy sú teda staršie ako staroveké pamiatky, akými sú sú egyptské pyramídy v Gíze (4500 rokov) a anglický monument Stonehenge (5000 rokov). Figúry zvierat vytvorené v severnej provincii Al-Džauf (Al-Jouf) nezobrazujú len ťavy, ale aj osla, koňa či iných kopytníkov.

najstarší zvierací reliéf na svete zdroj:sk.pinterest.com

INZERCIA

Vedecké skúmanie sôch

Nie je presne jasné, k akému účelu boli sochy vytvorené. Vedci ale navrhujú, že mohli slúžiť ako miesto stretávania sa kočovných kmeňov. Takisto si všimli prepracovanosť a precíznosť stavby takýchto diel spred tisíc rokov. Mnoho reliéfov je vysoko nad zemou, čo znamená, že ich rezbári museli na ich postavenie využiť niečo podobné dnešnému lešeniu. Štúdiu sôch nepraje erózia, ktorá bola už do roku 1000 p.n.l. natoľko pokročilá, že spôsobovala poškodenie a opadávanie jej častí. Podľa správ BBC proces erózie naďalej pretrváva.

Výskumom sa zaoberá saudské ministerstvo kultúry, Inštitút Maxa Plancka pre vedu ľudskej histórie (Max Planck Institute for the Science of Human History ), Francúzske národné centrum pre vedecký výskum a Univerzita Kinga Sauda.

„Neolitické komunity sa opakovane vracali na ťavie nálezisko, čo znamená, že jeho symbolika a funkcia bola zachovaná po mnoho generácií.“ Potvrdila to Maria Guagninová, archeologička z Max Planck Institute for Science of Human History, ktorá nový výskum viedla. Štúdia bola zverejnená v stredu (15. septembra) v už uvedenom vedeckom časopise Journal of Archaeological Science.

Keďže sú rezby porušené eróziou, ich skúmanie bolo naozaj náročné. Okrem skúmania typu nástrojov v skale využívali aj rádiokarbónové datovanie kostí nachádzajúcich sa v príbuzných vrstvách hornín. Vedci tiež zmerali hustotu púštneho laku na skalách pomocou techniky nazývanej prenosná röntgenová fluorescenčná spektrometria. Púštny lak je minerálny povlak, ktorý sa časom vytvára na púštnych skalách.

Posledným krokom bolo použitie luminiscenčného datovania fragmentov, ktoré spadli zo skalnej steny. Potrebné bolo na určenie času, kedy tieto fragmenty spadli. Táto metóda meria množstvo prirodzene sa vyskytujúceho žiarenia v horninách. Môže tiež odhaliť, kedy bola hornina prvýkrát vystavená slnečnému žiareniu, prípadne intenzívnemu teplu a ako dlho od tej doby vstrebávala žiarenie zo slnka.

Sochy tiav nie sú jediné

Zaradenie sôch do doby kamennej (neolitu) ich automaticky spája s ďalším skalným umením pastierov v severnej Arábii. Ide o veľké kamenné pomníky nazývané mustatil, ktoré sú vyrobené z pieskovcových múrov obklopujúcich nádvorie s kamennou plošinou na jednom konci.

Uviedli tak vedci na vedeckom spravodajskom webe livescience.com.

Podobné rytiny trojrozmerných reliéfov na povrchu kamenných útvarov možno nájsť v niektorých častiach Turecka, v Saudskej Arábii sú však zriedkavé. Vedci sa domnievajú, že išlo pravdepodobne o spoločné úsilie, možno súčasť každoročných stretnutí vtedajších komunít.

Rekonštrukcie sôch a procesy zvetrávania na mieste naznačujú, že počas dlhšieho obdobia boli rytiny znova vyryté a nanovo tvarované.

Umenie: Prvé umelecké diela sveta, ktoré sú najstaršie?

Zdroje: www.bbc.com/news ,  www.arabnews.com,  www.dailymail.co.u , www.unitedlife.sk