Sloboda výberu pre všetkých

Hneď na úvod je potrebné napísať, že žiadna rozumná odpoveď na vyššie položené otázky neexistuje. Dôvody sú pritom celkom prozaické: každý má právo žiť tak, ako to uzná za vhodné a má tiež právo svojím vlastným životným štýlom bojovať za to, čo považuje za správne. Vegánstvo totiž je predovšetkým životným štýlom a názorom na okolitý svet. Vegánov zaujíma svet, v ktorom žijeme a radi by sa stali iniciátormi globálnej zmeny, ktorá zo spoločnosti celkom vylúči násilie, predovšetkým to ľudské vykonávané na zvieratách.

Ľudia, ktorí nevidia v konzumovaní mäsa a živočíšnych výrobkov problém, sa často na vegánov a aj vegetariánov pozerajú s dešpektom, ako na hipsterov a individualistov, ktorí sa snažia upútať pozornosť na vlastnú osobu. Pravda je však taká, že si vyberajú cestu, ktorá je náročnejšia a perspektívnejšia.

Takáto miska vyzerá lákavo aj pre ľudí, ktorým sa myšlienka vegánstva nepozdáva. Ilustračná fotografia.

Návrat k prirodzenosti, ktorá nikdy neexistovala

INZERCIA

Často sa o vegánstve, teda konzumovaní výhradne rastlinnej stravy, hovorí ako o návrate človeka k dokonalému súladu s prírodou. Kedysi dávno ľudia nechovali dobytok, aby ho potom mohli zabiť a zjesť a zdá sa, že tento pohľad môže byť správny. V skutočnosti dnes vedeckí pracovníci a tiež amatérska verejnosť dobre vedia, že človek bol odjakživa všežravec a mäso bolo celé tisícročia jeho celkom prirodzenou potravou. Musel však zviera uloviť, bol teda lovcom. A keď neolitický človek v mladej dobe kamennej začal s poľnohospodárstvom a chovom zvierat, sa z mäsa stala úplná samozrejmosť, ba priam až potreba.

Slová o návrate k prirodzenosti je teda potrebné vnímať s veľkým nadhľadom. Nie je to klamstvo, ale ani to nie je tak jednoznačné, ako by si mohli mnohí vegáni želať.

Aj napriek tomu, že mäso už nie je pre moderného človeka celkom nevyhnutné, sme svedkami okázalej a monštruóznej mašinérie, ktorej výsledkom je mäsová fašírka v žemli v reštaurácii McDonald’s. Chov dobytka je obrovský obchod, ktorý sa rozbehol na takú vysokú rýchlosť, že ho už snáď ani nie je možné zastaviť. Každý deň sú odchované a zabité desiatky tisíc zvierat, aby sa ich mäso mohlo stať jedlom podávaným v reštauráciách. Vidieť to na videu je hrozné aj pre človeka-všežravca, nehovoriac o osobnej skúsenosti s týmto procesom. Častokrát práve tento proces je dôvodom, prečo sa z ľudí stávajú vegetariáni a vegáni.

Aj napriek tomu, že vegáni nepripúšťajú konzumáciu jedál so živočíšnym pôvodom, túto bagetu si môžu dať – dnes už existuje aj vegánske pečivo.

Objektívny pohľad na vec hrá práve v prospech vegetariánstva, prípadne aj vegánstva. Prechod na tento stále alternatívny spôsob stravovania je prirodzená evolúcia človeka, ktorý už nie je odkázaný na zabíjanie a jedenie zvierat. Ten dokáže veľmi efektívne vyrábať jedlá, ktoré môžu chuťou, konzistenciou a aj nutrične nahradiť mäso v plnej miere. Dostatok živín na zdravý chod organizmu dokáže získať aj z rastlinnej stravy, hoci súčasné zistenia poukazujú na skutočnosť, že odhodlaní vegáni môžu trpieť na znížený obsah vápnika, jódu, vitamínu B12, B6, D, omega-3 mastných kyselín a na nesprávne vyváženie niektorých aminokyselín. Vraj je vhodné dopĺňať si tieto chýbajúce látky výživovými doplnkami.

Vegánstvo teda so sebou prináša nielen pokrok, ale aj riziká. Ako uvádza Matúš Ritomský na webstránke Kruh života: “…vyvážené vegánske stravovanie, pri ktorom je vedome zabezpečený dostatočný prísun vitamínu B12, je prijateľný z hľadiska plnohodnotnej ľudskej výživy. Tento fakt však ťažko môže byť dostatočným dôvodom pre to, aby si vegánstvo zvolil človek, ktorého zaujíma výlučne zdravotný aspekt stravovania.”

Všetci vegáni nie sú v otázke stravovania úplne jednoznační. Zatiaľ, čo väčšina skrátka nekonzumuje čokoľvek živočíšne (teda ani mlieko, vajcia, syry, jogurty), vitariáni a frutariáni zachádzajú ešte ďalej. Vitariánstvo je spôsob stravovania, pri ktorom sa preferuje konzumovanie surových, tepelne neupravených potravín rastlinného pôvodu, zatiaľ čo frutariánstvo je prísna forma vegánstva, pri ktorej sa konzumujú výlučne iba plody rastlín. (zdroje 1, 2)

Pečené zemiaky si dá aj vegán, vitarián však nie. Bude mu vadiť, že bolo jedlo tepelne spracované. Ilustračná fotografia.

Najprv ľudské práva, potom tie zvieracie

Vegetariánstvo je nepochybne správnym krokom vpred, ak uvažujeme o ľudstve ako takom. Vegánstvo by sme mohli považovať za cestu, pre ktorú sa môže ktokoľvek rozhodnúť, avšak zdá sa, že nemusí byť trvalo udržateľná. Z výlučne rastlinnej stravy skrátka nemusí priemerný človek vedieť fungovať zdravo a dlhodobo. Podstatou jedného aj druhého spôsobu stravovania je uvedomenie si súčasnej situácie na Zemi a faktu, že už ľudstvo nie je odkázané na brutalitu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou chovu zvierat.

Aby však bolo možné tento nový spôsob stravovania uplatniť ako štandard, bolo by potrebné riešiť a vyriešiť aj otázku chudoby. Veď nech nejaký vegán vysvetľuje hladujúcim, že by nemali jesť mäso a ani piť mlieko, lebo chúďa prasiatko preto muselo zomrieť, kravičku bolo potrebné podojiť a chýbajúce živiny môžu predsa doplniť z drahých výživových doplnkov. Takto to fungovať nebude nikdy. Vegánstvo a vegetariánstvo sú dobrou voľbou, ak by sme žili v modernej, vyspelej a zdravej spoločnosti bez nedostatku. Zatiaľ to však nevyzerá na zmenu, ktorá by takýto svet umožnila.

Zdroje:
1) https://sk.wikipedia.org/wiki/Frutari%C3%A1nstvo
2) https://sk.wikipedia.org/wiki/Vitari%C3%A1nstvo
3) http://www.kruhzivota.sk/co-je-vlastne-veganstvo