Dezinformácie sú výrazným nebezpečenstvom pre spoločnosť, najmä ak sa šíria v časoch pandémie alebo vojny. Síce sa čoraz viac hovorí o disponovaní mediálnou gramotnosťou, kritické myslenie zohráva rovnako dôležitú úlohu.

Na základe toho vznikajú rôzne aktivity pre stredoškolákov, nakoľko sa v slovenských školách doposiaľ nevyučuje vedecká a mediálna gramotnosť. Jednou z nich je Olympiáda kritického myslenia, ktorá žiakom ponúka rozšíriť ich argumentačné zručnosti či čitateľskú gramotnosť.

Výnimku netvoria ani vzdelaní ľudia

Ako sme uviedli v našom predošlom článku, podľa dát prieskumu GLOBSEC konšpiráciám verí až 56 % Slovákov zúčastnených daného výskumu. V porovnaní s Českou republikou ide o dvojnásobne väčšie číslo.

Podľa Kataríny Klingovej, ktorá pôsobí ako senior analytička v organizácii GLOBSEC, sú Slováci náchylní k dezinformáciám najmä preto, že na území našej krajiny máme aktívnych bývalých politických predstaviteľov šíriacich rôzne hoaxy a konšpirácie, píše portál eduworld.sk. Výnimku netvoria ani extrémistické strany v parlamente či fiktívne účty na sociálnej sieti Facebook.

V súčasnosti je dôležité preverovať si zdroje jednotlivých informácií. Zdroj: pexels.com

Vo väčšine prípadoch považujeme za ľudí náchylných ku konšpiráciám jedincov s nižším vzdelaním, avšak aj opak môže byť pravdou. The Guardian informuje, že niektoré prieskumy poukazujú na to, že ľudia s vyšším vzdelaním sú rovnako náchylní k dezinformáciám. Stojí za tým fakt, že mnoho konšpiračných teórií je navrhnutých tak, aby sa hrali so zaujatosťou nášho mozgu.

INZERCIA

Zároveň môžu našej mysli ponúknuť verziu, ktorá niekoho viní za odohrávajúcu sa krízu. Na základe toho mnoho ľudí verí, že konkrétni ľudia alebo organizácie naplánovali nejakú katastrofu pre svoj vlastný profit.

„Tieto falošné správy a dezinformácie sú vystavané tak, aby vzbudzovali strach, odpor i nenávisť. Síce si myslíme, že sme racionálne tvory, ale nie je tomu celkom tak. Najskôr prežijeme nejakú emóciu toho, čo sa dozvieme, a až potom si spätne zracionalizujeme, či ide o pravdu. Zároveň sa tvárime, že sme sa rozhodli na základe faktov,“ približuje túto problematiku pre eduworld.sk Peter Jančárik z OZ Konšpirátori.

Úzkosť prepojená s konšpiráciami

Ako sme si už mohli všimnúť, mnoho konšpiračných teórií nastáva v krízovom období. Jedným z príkladov je covidová pandémia, počas ktorej sme im začali venovať väčšiu pozornosť. Za konšpiráciu môžeme však považovať aj správu o konci sveta, ktorý mal nastať v roku 2012.

The Guardian píše, že mnoho psychologických štúdií poukazuje na to, že existuje vyššia pravdepodobnosť, že ľudia prepadnú konšpiračným teóriám, keď pociťujú úzkosť. Avšak to, či jednotlivec prepadne poplašným správam závisí aj od toho, akým štýlom myslenia disponuje.

Pokiaľ niekto premýšľa viac intuitívne, nie je na tom nič zlé. Existuje však riziko, že jedinec môže robiť príliš rýchle závery v oblastiach, v ktorých je jeho úsudok slabšie rafinovaný. Z toho vyplýva, že táto tendencia myslenia je viac náchylná veriť konšpiráciám.

Spoločnosť začala dezinformácie vnímať viac v časoch pandémie. Zdroj: pexels.com

Prvým krokom, ako tomu zabrániť, je sebauvedomenie. Odporúča sa nájsť proaktívne spôsoby pomáhajúce sa vyrovnať so stresom zo znepokojujúcich spoločenských udalostí. Pokiaľ sa jedinec dostáva k informáciám prostredníctvom sociálnych sietí, dôraz sa kladie aj na fotografie a videá uverejnené pri jednotlivých správach. Aj preto je dôležité sa zamyslieť nad tým, či sú vytrhnuté z kontextu alebo upravené vo Photoshope.

Portál Euractiv zároveň odporúča čerpať údaje z overených zdrojov, ako sú napríklad poznatky z kvalitného vedeckého experimentu. Okrem toho by sa ľudia mali stať viac intelektuálne pokornejšími, čo znamená, že nemusia mať názor hneď na všetko. Odporúča sa si nechať viac času na vypočutie viacerých názorov.

Boj proti dezinformáciám už pred pandémiou

V časoch pandémie sa sociálne siete podrobili prísnejšej regulácii, nakoľko sa prostredníctvom nich šírili rôzne hoaxy a dezinformácie. Avšak aj v súčasnosti môžeme virtuálny priestor spájať s týmto druhom informácií, nakoľko sa prostredníctvom neho názory šíria ľahšie.

Európska komisia už počas roku 2018 zaviedla Kódex postupov pre online platformy, inzerentov a ďalších kľúčových aktérov. Na základe toho sa zaviazali, že budú zlepšovať svoje politiky týkajúce sa online prostredia. Výnimku netvoril ani boj proti dezinformáciám.

Na slovenských školách chýba výučba mediálnej gramotnosti. Zdroj: pexels.com

Medzi podpísané strany patria online platformy ako Facebook, Google či Twitter. Neskôr sa k ním pripojila počítačová firma Microsoft či čoraz viac obľúbená sociálna sieť TikTok.