Ekonomika sa rozbieha, ale prázdne parkoviská budú ešte nejaký čas mementom toho, že sme sa uplynulý rok spomalili. Mnohí sa takmer zastavili, iní definitívne.

Všadeprítomná karanténa spôsobená Covidom ovplyvnila celé ľudstvo. Niečo nepredstaviteľné ešte pred pár rokmi. Keby nám to niekto povedal, asi neuveríme. Tak ako aj to, že ľudia nebudú niekoľko mesiacov chodiť do práce a budú dostávať príspevky na mzdy a svoje prežitie. Každá krajina sa k tomuto problému postavila rôzne. Neboli prístupy, ktoré by boli koordinované alebo sofistikovane riadené. Napríklad u nás na Slovensku sme mali počas posledných 12 mesiacov uzavretú ekonomiku päť mesiacov. Náš rituál, keď sme chodili do práce, sociálne sa stýkali s rodinou a priateľmi, chodili sme sa na dovolenky a výlety, tomu všetkému je už dávno koniec.

Celý náš život ovplyvňuje aktuálna situácia. Podstatne ovplyvnila napríklad náš prístup k práci, kde väčšina z nás pracuje „remote“, teda na diaľku.

Vedci sa k tomu stavajú rôzne. Jedni vravia, že práca z takzvaného„home office“ (HO) je pre ľudí prijateľnejšia a nestrácajú čas cestovaním do práce, na druhej strane je opozícia názorov, ktorá vraví, že tým, že pracujeme z domu, nevieme presne odhadnúť čas, ktorý práci venujeme.

Nech už je to akokoľvek, uvedené zmeny rozbalancovali náš denný program. Každý z nás má len 24 hodín, a to je základná metrika, toho ako sme žili pred Covidom a dnes.

Či sme bohatí alebo chudobní, každý z nás má len 24 hodín. A ako s ním naložíme, je len na nás.

INZERCIA

Táto téma trápi psychológov, má mať vplyv na ľudské správanie, lebo prílišné dlhé zmeny v našom dennodennom správaní a rituáloch môžu vytvoriť zmeny v našom sociálnom správaní, ktoré nebude možné len tak ľahko zmeniť.

Je ťažké na uvedenú tému nájsť správnu odpoveď. V každom prípade by mal každý človek vedieť rozlišovať svoj pracovný čas, či už je v práci alebo pracuje z HO. Takisto by sme nemali zabúdať na svoj voľný čas a oddych, ktorý potrebujeme na regeneráciu. Určite by sme nemali zabúdať na športovanie, či už len prechádzky, beh alebo posilňovňu (v rámci možností). Všetko v našom živote by malo byť v súlade a je len na nás, ako veľmi to dáme dokopy aj pri týchto zmenách, ktoré dnes zažívame.

Čo však je menej viditeľné, je tempo, ktoré sme mali v čase nášho života pred 12 mesiacmi a ktorým sa dnes riadime. Málokto to vidí, ale svet sa spomalil. Spomalenie vidíme na každom kroku. Či už len v tom ako žijeme a čo robíme alebo ako konáme. Všetko trvá dlhšie a čuduj sa svete, nikomu to až tak nevadí.

Je dobré, že tu máme túto pandémiu? Áno aj nie. Pandémia zobrala mnoho životov a postihla ľudstvo práve tak, ako keby okolo nás zúril vojnový konflikt. Je to porovnateľné, pretože vzorce správania, ktoré sme mali, sme boli prinútení zmeniť a nastaviť sa na nový životný štýl… a pritom sa nezblázniť. Nie je to pre nikoho ľahké. Človek je schopný sa všetkému prispôsobiť, len na to potrebuje čas. A tak aj vývoj civilizácie znova niekam smeruje a je to iné, než to bolo pred rokom.

Menej nakupujeme, máme nižšiu spotrebu, chýbajú nám kontakty nielen s ľuďmi z práce, ale aj s rodinou a priateľmi. V strachu nenakaziť seba alebo svojich blízkych vzťahy a stretnutia obmedzujeme a tým vlastne všetko spomaľujeme. Akékoľvek technické vymoženosti nám neumožňujú nahradiť fyzické stretnutie.

Sedieť za počítacom a používať celý deň aplikácie Zoom, Google Meet a ďalšie nás unavuje niekoľkonásobne viac ako osobné stretnutie človeka s človekom. Ľudská prítomnosť je pre ľudí kľúčová.

Naša výkonnosť a nápaditosť klesá a s tým aj tempo, v ktorom žijeme. Naše reakcie nie sú rýchle a ani nápadité. Proste COVID-19 ovplyvnil nás všetkých. Deti, tínedžerov ale aj ľudí v produktívnom veku a tiež dôchodcov.

Mali by sme byť tolerantní k tým, ktorí svoje tempo znížili a mali by sme chápať dôsledky aktuálnej situácie, ktorá nás ovplyvňuje.

Takže čo si o tom myslíme?

• Posledné roky života nám ukázali, že každým rokom sa civilizácia dostáva do kolesa udalostí, v ktorom čím rýchlejšie žijeme, napredujeme, tým viac je to cool? Naozaj?
• Naozaj naším životným cieľom má byť rýchlo niečo dosiahnuť, mať?
• Naozaj prežívame svoju existenciu, náš život, naše vzťahy?
• Naozaj potrebujeme to všetko okolo seba? Je to náš cieľ alebo to tak spoločenský status od nás vyžaduje?
• Nezabudli sme na prapodstatu nášho bytia, čo nám robí dobre, prečo žijeme a prečo sme šťastní?
• Žijeme všetci naozaj šťastné životy? Je rýchlosť nášho bytia pre nás kľúčová a ak áno, prečo?

Tieto otázky sme si položili na základe zistení a zistili sme nasledovné:

Naše spomalenie má aj pozitívne stránky. Máme viac času na svojich blízkych, na rodinu, s ktorou žijeme. Máme viac času na samých seba, viac čítame a venujeme sa sami sebe. Nie sme rozlietaní vo svojom živote a sme viac sústredení na seba.

Proste život sa nám spomalil a mali by sme to vedieť prijať, lebo aj tak to nie sme schopní zmeniť.