Ian Curtis (na titulnej fotografii) a Werner Herzog sú ako spriaznené duše. Oboch obklopuje temná aura mystična, no pod povrchom sú obaja okúzľujúci a priateľskí. Keď sa ich cesty nakoniec skrížili, bolo to za najtragickejších okolností.

Ian Curtis a Werner Herzog

Život Iana Curtisa, speváka a skladateľa anglickej skupiny Joy Division, sa vždy javil, ako keby mal dopredu určený osud. Oženil sa v devätnástich, vo veku 22 rokov vytiahol kapelu na piedestál žánra post-punk a zomrel, keď mal 23 rokov.

V deň svojej samovraždy, 18. mája 1980, pil kávu a tvrdý alkohol. Keď na druhý deň našli jeho obesené telo, v prehrávači bol debutový album Iggyho Popa s názvom The Idiot. Na albume je aj skladba Tiny Girl, ktorá sa začína veršom: „Well the day begins, you don’t want to live, cause you can’t believe in the one you’re with.”

Turné v USA

Pochmúrna atmosféra osudnej noci zachádza ešte ďalej. Popri posledných pesničkách, ktoré počúval, pozeral aj rovnako strašidelne prorocký film – snímku Stroszek práve od Wernera Herzoga. Tragikomédia opisuje príbeh nemeckého pouličného hudobníka, ktorý sa vydá za lepším životom do Wisconsinu. Presťahuje sa do USA, kde spácha samovraždu po tom, ako ho zradí priateľka.

Na Curtisa čakalo premiérové americké turné a podľa ďalšieho manchesterského hudobníka Genesisa P-Orridga mal veľké obavy, doliehala naňho ťarcha sveta. Môžeme len špekulovať, či sledovanie depresívnych záberov v Stroszekovi nebolo povestnou poslednou kvapkou.

Tragická podobnosť medzi alegóriou filmu a krutou realitou súvisí aj s tým, že Curtisovmu psychickému zdraviu neprospel ani údajne platonický románik s belgickou novinárkou Annik Honoréovou. Bez ohľadu na to, či ich vzťah prerástol aj do fyzického, alebo nie, motív zrady v láske výrazne narušil Curtisov život. V Herzogovom filme takáto udalosť predznamenala budúcnosť s desivo realistickou presnosťou.

INZERCIA

Stroszek. Zdroj: screenshot, YouTube

List manželke

V miestnosti sa vedľa Curtisovho tela našiel aj list adresovaný jeho manželke. Sused Kevin Wood prezradil, že Debbie Curtisovej v ňom písal, že po návrate z USA sa chce vrátiť do starých koľají a že chce opäť byť súčasťou normálnej rodiny. Žiaľ, nech už boli dôvody akékoľvek, to sa nestalo.

Na smutnom príklade Iana Curtisa vidíme, že mentálnemu zdraviu musíme venovať väčšiu pozornosť. Tvorba skupiny Joy Division hovorí o boji vynoriť sa z temnoty a nahliadať na svet pozitívne. Aj keď sa Curtisov život skončil tragicky, jeho umenie pomohlo mnohým ďalším ľuďom prekonať najťažšie chvíle. Vo svojich pesničkách pretavil bolesť na niečo hymnicky krásne.

Stroszek

Werner Herzog nazval Stroszeka baladou. „Je to dobrý výraz, ako kategorizovať tento film, rovnako ako každý iný. Je neuveriteľne a spontánne vtipný, tak ako je to spontánne plný neočakávaného pátosu,” píše sa v dobovej recenzii denníka New York Times z roku 1977. Traja kamaráti, ktorým sa nedarí a nijako sa k sebe nehodia, sa vyberú z Berlína za americkým snom – na sever Wisconsinu, v zime, takmer bez peňazí a bez znalosti angličtiny. Ťažko si predstaviť trojicu, ktorá by bola na takúto cestu menej pripravená.

„To, že trio nenájde šťastie, je dopredu jasné, ale spôsob, akým sa to stane, je nepredvídateľný. Vizuálna lyrickosť a mix pocitov dodávajú Herzogovým filmom rozrušujúce vyznenie, ktoré pretrváva,” uzatvára Vincent Canby, autor recenzie v New York Times. Toto hodnotenie neplatí len na Stroszeka. Všestranný nemecký autor má na konte dvadsať celovečerných hraných filmov, sedem krátkych hraných filmov, 31 celovečerných dokumentárnych filmov a osem krátkych dokumentárnych filmov. Väčšina z nich spĺňa Canbyho kritériá.

Werner Herzog. Zdroj: screenshot, YouTube

Bruno S.

Venovať sa Herzogovej tvorbe podrobnejšie by vydalo na celoročný seriál článkov, zatiaľ vám však odporúčame aspoň „Záhadu Kaspara Hausera” alebo „Každý za seba a Boh proti všetkým”, druhú snímku okrem Stroszeka, kde hrá hlavnú úlohu Bruno Schleinstein (Bruno S.). Herzog ho objavil „na ulici” a oba filmy obsahujú biografické prvky z jeho života. Na začiatku môže mať divák problém zaradiť si ho. Hrá? Počúva Herzogove inštrukcie ako cvičený pes? Improvizuje, občas s ohurujúcim dôvtipom? Canby predpokladá, že je to kombinácia všetkých troch možností, no bez ohľadu na to, ako sa k tomu Bruno S. dopracoval, je presvedčivým stelesnením podstaty oboch filmov.

Zdroje: faroutmagazine.co.uk, nytimes.com

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube