Prečo starší ľudia vždy odsudzovali mladých?

Je za tým čiastočne strach, čiastočne sebalichotenie a čiastočne klam. Deje sa to už tisíce rokov. Ira S. Wolfe je obchodným konzultantom v Pensylvánii. Pred niekoľkými rokmi sa všetci jeho klienti obávali jedného: mileniálov. „Milleniáli boli v tom čase väčšinou tínedžeri alebo práve končili vysokú školu,“ spomína Wolfe, „a bola to hrozná, rozmaznaná, prehnitá, narcistická, egoistická, lenivá generácia. Každý náborový manažér tvrdil: „Čo budeme robiť s týmito malými deťmi?‘“

Wolfovou úlohou bolo na túto otázku odpovedať. v roku 2008 preto napísal knihu s názvom Geeks, Geezers a Googlization. V tom čase mal 58 rokov a snažil sa v nej uviesť návod na medzigeneračné pracoviská – návod, ako dosiahnuť, aby všetci pracovali v harmónii. Deviatu kapitolu bola venoval najnovšej pracovnej sile – nazval ju „Najhlúpejšia generácia?“.

Na chyby mladých ľudí sa nahliada jednoducho. Problémom je aj odlišné nahliadanie na svet a život. Zdroj: Pexels.com

 „O World of Warcraft vedia viac ako o druhej svetovej vojne.“

Wolfe začína: „Aký rozdiel môže priniesť niekoľko desaťročí. Mladý študent a jeho rodičia raz boli zahanbení pre jeho zlé známky na vysvedčení. Mladý robotník mal výčitky, ak sklamal svojho šéfa.“ Už tomu tak nie je. Teraz absentujú  základné slušnosti minulých generácií. Niečo zásadné sa zmenilo. „Toto je generácia, ktorá vyrastala a čítala blogy namiesto kníh. Čítajú aktualizácie o priateľoch na Facebooku namiesto toho, aby čítali aktuálne udalosti v novinách. O World of Warcraft vedia viac ako o druhej svetovej vojne.“

Wolfe samozrejme neprišiel s ničím originálnym. Písal o tom, čo počul a čo sa hovorí aj dodnes – že nová generácia je slabou ozvenou tej starej. Tomuto názoru sa prikláňa aj verzia televízneho moderátora Joea Scarborougha v tweete z roku 2017: „Mladí muži v 40. rokoch oslobodili Európu od nacizmu a Tichomorie od Japonskej ríše. Dnes sedia doma a hrajú videohry.“ 

Frázy, ktoré sú dookola opakujúcim sa refrénom roky počúvaných piesní. No všetci, ktorí radi upozorňujú na neospravedlniteľné chyby mládeže, zabúdajú, ako sa príbeh vyvinie: Ďalšia generácia je prekvapivo v poriadku. Je schopná. Je lepšia. Niektorí z jej členov sú v úzadí, no iní hrdo vykročili a urobili svet lepším. Rozhliadnite sa okolo seba: Všetko, čo poznáme – všetko, na čo sme sa kedy spoliehali, zbožňovali alebo po čom sme túžili – vytvorila generácia, ktorá bola odmietnutá tou pred ňou. Ak by sme sa v priebehu generácií skôr zhoršovali ako zlepšovali, nemali by sme nič. Búchali by sme si hlavy o ruiny pyramíd. Namiesto toho sme vybudovali moderný svet. Naše dnešné životy sú nepopierateľným dôkazom toho, že všetci, čo tvrdili opak, sa mýlili.

Mladí ľudia často prinášajú inovatívne nápady a riešenia, ktorými môže spoločnosť napredovať. Zdroj: Pexels.com

Prečo v spoločnosti stále koluje tento názor? Bojíme sa.

Aby sme pochopili, prečo stále pochybujeme o mladej generácii, musíme najprv pochopiť celý rozsah problému. Nemôžeme sa pozerať len na jedného jednotlivca. Už naše najranejšie texty sú plné zatracovania mládeže. Texty starých Grékov v rokoch 600 až 300 pred Kristom texty hovoria o tom, že sa z detí stali tyrani odporujúci svojim rodičom a hltajúci tie najlepšie maškrty pri stole. V prvom storočí nášho letopočtu zasa Seneca starší píše: „Naši mladí muži sú leniví. Ich talenty zostali nečinné a neexistuje jediné čestné povolanie, pre ktoré by dreli deň i noc.“

Renesanční spisovatelia sa sťažovali na hlučnú mládež spievajúcu oplzlé piesne v nevhodnom spoločenskom prostredí. V predkoloniálnej Afrike sa mladý človek nepovažoval za plnohodnotného človeka, kým neprešiel zasvätením. Dokonca ani vtedy nebol plne rešpektovaný. Musel sa stať rodičom. Jedným z dôvodov, prečo Mao Ce-tung spustil kultúrnu revolúciu, hovorí Mark Elliott, profesor čínskej a vnútornej ázijskej histórie na Harvardskej univerzite, „bol strach, že mladí bez skúseností staršej generácie revolucionárov budú príliš mäkkí. “

Najdôležitejšie je porozumenie. Zdroj: Pexels.com

Zacyklili sme sa v jednej a tej istej myšlienke celé storočia

Ponižovanie mládeže nie je výhradou len starších ľudí.  Napríklad v roku 1980 novinár Gregg Easterbrook, ktorý mal vtedy niečo po dvadsiatke, si všimol niečo znepokojujúce. Mladá generácia sa zdala byť odtrhnutá od sveta, postavila medzi seba a čokoľvek zmysluplné múr ľahostajnosti. Preto sa vydal na stránky Washington Monthly a odsúdil kolektívnu mládež v diele s názvom „Strach z úspechu“. Obvinil dobových dvadsiatnikov, že túžia po nudných a nenáročných zamestnaniach, sabotujú svoje romantické vzťahy a dokonca odmietajú voliť zo strachu, že uveria v zmenu. Tvrdil, že ide o poškodenú generáciu.

Kde sa vzala jeho mladícka negativita? Má minimálne jedného vinníka: Generáciu pred ním. „Moja generácia počúvala, že tá najlepšia vyhrá druhú svetovú vojnu, prekoná depresiu,“ hovorí Easterbrook dnes. „Mladí sa obávali, že nie sú takí dobrí ako starí.“ Prinášame na tento svet novú generáciu, len aby sme ich presvedčili o ich nedostatkoch, aby mohli vzniesť rovnaké obvinenia voči svojim rovesníkom. Posielame deti do budúcnosti a hovoríme im, že tie najkrajšie chvíle už pominuli.

ZDROJ: medium.com