Rada dávam mojej mysli podobu záhrady. Jej formu a vzhľad tvorí suma mojich myšlienok. Ako pri reálnej záhrade; zavážia každodenné akcie, avšak vidno aj dlhodobú starostlivosť. Pri takej malej rekapitulácii jedného dňa viem, ako moja záhrada vyzerá. Pozriem sa v kľude späť, ako vyzeral môj deň. Kto v ňom bol? Bola v ňom radosť? Čím som sa zaoberala?

Myšlienky stresu (čo všetko ešte musím), hnevu (ako kto šoféruje), odporu (vrrr) sú ako holá, neúrodná pôda; s metaforickou kopou hnoja a močovkou hneď vedľa. Kto by sa už len chcel zdržiavať na takom mieste. Rýchlo zapnúť telku, vybrať knižku alebo niečo nakúpiť. Konečne odtiaľ preč. Oddych. Vždy si vtedy predstavím, že sa zo mňa stal malý záhradníček, a začínam sa o tú záhradu starať. Zvažujem, akými témami, spomienkami i myšlienkami sa zaoberám. Zvažujem, akým spôsobom sa nimi zaoberám. Všímam si, ako sa pritom cítim.

Koho do svojej záhrady vpúšťam. Čo do nej vedome vysádzam. Konám, a myslím pritom na svoju záhradu. Spraviť iného človeka troška šťastnejším je ako vysadiť záhon voňavých kvetov. Požehnať stromom, skalám a oblakom; a v záhrade mojej mysle pribudlo jazierko s rákosím.

Spočítavanie mojich požehnaní (vďačná za slnko na tvári po dňoch; vďačná, že mám okolo seba takých krásnych ľudí; vďačná, že mi už chutí káva bez mlieka, a vďačná, že dnes miesto čokolády chrúmem už tretiu mrkvu) – to je ako mať v tej záhrade každý deň hojdaciu sieť, štebot vtáčikov, kvitnúce čerešne a zrelé jahody.

Nie náhodou slávime Deň matiek uprostred mája, mesiaca kvetov, lásky a Matky Zeme; akoby jedno mohlo existovať bez druhého. Matkino náručie je len jedno. Bez neho by sme neboli tu. Silné korene umožňujú záhradám zrodiť nový život.

A viete, o sa ešte deje v pekných záhradách? Rady tam prichádzajú múzy.

(Písané sediac v mojej zimnej záhrade, kde už jar visí vo vzduchu.)

Článok je editoriálom k najnovšiemu vydaniu magazínu UnitedLife (vydanie č.9, jar/leto 2017)