Vízia štvordňového pracovného týždňa v európskych krajinách naberá na realite. S jeho prijatím by sa mala zvýšiť produktivita zamestnancov, nakoľko skrátený pracovný čas by im mal priniesť hodiny oddychu navyše.

V priebehu posledných desaťročí si spoločnosť zvykla na koncept päťdňového pracovného týždňa. Viaže sa k piatim dňom práce a dvom dňom oddychu, kedy zamestnanci zvyknú pracovať osem hodín denne.

Ako píše portál CzechCrunch, jeho počiatky možno zaznamenať už na začiatku 20. storočia. Na základe toho v roku 1926 začal americký podnikateľ Henry Ford zatvárať počas víkendov svoju automobilku v USA, aby jeho zamestnanci mali dva dni voľna. V prípade Československa sa vyhláška ohľadom päťdňového pracovného týždňa stanovila až v roku 1968. Aký prínos však môže mať na nás skrátený pracovný týždeň?

Veľká skúška Nemecka

Mnohé európske krajiny už mali možnosť si vyskúšať koncept práce počas štyroch dní v týždni. Jednou z nich je Spojené kráľovstvo, ktoré ho otestovalo minulý rok v rozmedzí júna a decembra. V prípade výsledkov išlo o pozitívny zvrat, nakoľko okrem spokojnejších zamestnancov sa zaznamenalo aj mierne navýšenie tržieb.

Pre tentokrát je na rade najľudnatejšia krajina Európskej únie, ktorá už dlhší čas rieši na vládnej úrovni zachovanie rovnakej mzdy v rámci tohto novodobého fenoménu. Nejde však o niečo, čo by podporovali všetci zamestnávatelia. Príkladom je predseda predstavenstva automobilky Mercedes-Benz Ola Källenius, ktorý pre nemecké noviny uviedol, že skrátenie pracovného času by mohlo negatívne ovplyvniť konkurencieschopnosť nemeckých spoločností.

Mnohé európske krajiny začínajú preferovať štvordňový pracovný týždeň. Zdroj: pexels.com

INZERCIA

Výnimku netvorí ani riaditeľ Federatívnej asociácie stredných podnikov Christoph Ahlhaus, podľa ktorého by mohlo dôjsť k strate produktivity. Ďalšie argumenty súvisia s tým, že by mohlo dôjsť k situácií, kedy by Nemecko zaostávalo na globálnom trhu.

V prípade väčšiny zamestnancov ide však o odlišné stanovisko. Podľa tohtoročnej štúdie nadácie Hansa Böcklera, známeho aj ako najvplyvnejšieho povojnového odborára v Nemecku, by za prechod na štyri dni práce bolo až 81 % jedincov. Zväčša uviedli bežné dôvody, ako možnosť tráviť viac času s rodinou alebo mať viac času pre seba. Zároveň 87 % priaznivcov tejto zmeny by svoj voľný deň navyše využilo pre svoje záujmy či dobrovoľnícku činnosť.

Obavy Slovákov o ekonomický rast

Spomínaného nemeckého testu by sa malo zúčastniť približne 50 firiem. Odštartovať by sa mal vo februári budúceho roka, pričom záujemcovia môžu ohlásiť svoj záujem už v týchto dňoch. Projekt potrvá po dobu šiestich mesiacov, následne ho vyhodnotia vedci.

V prípade vízie skráteného pracovného týždňa na Slovensku takmer každý druhý Slovák vyjadril záporný názor, informuje portál Pravda. Takmer polovica respondentov prieskumu AKO pre televíznu stanicu JOJ 24 si myslí, že by mohlo dôjsť k negatívnemu ovplyvneniu slovenskej ekonomiky. Naopak, v prípade 41 % opýtaných by mohlo ísť o krok vpred pre našu ekonomiku.

V určitých odvetviach môže kratší pracovný týždeň priniesť efektívnejšie výsledky. Zdroj: pexels.com

Ako dodáva Pravda, v mnohých krajinách sa však daný trend presadil. S najdlhším voľnom sa môže pýšiť Holandsko, kde zamestnanci priemerne odpracujú len 29,5 hodiny za týždeň. Hneď za ním nasledujú Dánsko s 32,5 odpracovanými hodinami za týždeň a Nórsko s 33,6 hodinami.

Dobré podmienky na prácu ponúkajú aj Švajčiarsko, Rakúsko, Belgicko a Taliansko. V prípade Slovenska ide o 39,2 odpracovaných hodín týždenne, pričom sa pohybujeme na úrovni druhej pracovne vyťaženejšej polovice rebríčka.

Netreba zabúdať ani na krajiny, kde zamestnanci strávia v práci najviac hodín. Na prvej priečke dominuje Kolumbia, ktorej priemerný pracovný čas sa pohybuje od 47,6 pracovných hodín týždenne. Za ňou nasledujú Turecko a Mexiko, ktoré tiež prekračujú hranicu 40 hodín za týždeň.

Prínos kratšieho pracovného týždňa

Najčastejším mýtom ohľadom kratšieho pracovného týždňa je, že musí nutne viesť k zníženej produktivite. Avšak existujú rôzne experimenty poukazujúce na to, že zamestnanci, ktorí strávia v práci menej hodín, sú počas pracovných dní viac sústredení, motivovaní a efektívni, uvádza portál povolania.sk.

K najväčšiemu benefitu skrátenej pracovnej doby patrí, že zamestnanci majú viac priestoru na oddych a regeneráciu, čo zvyšuje kreativitu a koncentráciu. Zároveň ide aj o pozitívny vplyv na psychické zdravie, nakoľko sa na pracovníkov vyvíja menší tlak.

Mnohí zamestnávatelia ohľadom konceptu štvordňového pracovného týždňa vyjadrilo svoju nespokojnosť. Zdroj: pexels.com

Ako sme písali v našom predošlom článku, z výsledkov prieskumu Inštitútu stresu a zdravotnej poisťovne Dôvera vyplýva, že až 58 % opýtaných uviedlo pocity syndrómu vyhorenia. Mnoho zamestnancov čelí pracovnému stresu, prostredníctvom čoho strácajú záujem o okolité dianie. Zníženie pracovnej doby im môže umožniť viac stráveného času s rodinou alebo ich záľubami.

Určité benefity môžu pocítiť aj zamestnávatelia, nakoľko zamestnanci im pre ich lepšiu psychickú a fyzickú kondíciu nemusia preukázať len lepšie pracovné výkony, ale aj zvýšenú lojalitu.