Kriminálna história
Ted Bundy – jeden z najznámejších sériových vrahov Ameriky
Status vysokoškoláka mu mnohé uľahčil Ted Bundy brutálne zavraždil v 70-tych rokoch najmenej 30 žien a dievčat. Vyvolal hrôzu najmä vo vysokoškolských areáloch v severozápadnom regióne Severnej Ameriky až po Floridu. Avšak keďže bol vysokoškolákom študujúcim právo, spočiatku sa mu darilo vyhýbať sa intenzívnej úradnej kontrole. Nezapadal do žiadnych predstáv ľudí o sériovom vrahovi. Dokonca samotné vzdelanie mu… Prečítať celé
Status vysokoškoláka mu mnohé uľahčil
Ted Bundy brutálne zavraždil v 70-tych rokoch najmenej 30 žien a dievčat. Vyvolal hrôzu najmä vo vysokoškolských areáloch v severozápadnom regióne Severnej Ameriky až po Floridu. Avšak keďže bol vysokoškolákom študujúcim právo, spočiatku sa mu darilo vyhýbať sa intenzívnej úradnej kontrole. Nezapadal do žiadnych predstáv ľudí o sériovom vrahovi. Dokonca samotné vzdelanie mu mohlo pomôcť v jeho vražednom vyčíňaní. Získaný titul z psychológie zaistil, že pochopil spôsob premýšľania obetí a podarilo sa mu ich izolovať od ostatných. Keďže v tom čase stále študoval právo, mohol sa neskôr sám zastupovať na súdnych procesoch. Avšak ani dobré vzdelanie nezabránilo zaslúženému trestu za krvavé zločiny.
Theodore Robert Bundy sa narodil 24. novembra 1946 v Burlingtone vo Vermonte. Vyrástol z neho výrečný a inteligentný mladý muž. V čase jeho pobytu vo Washingtone, však začal vykazovať známky sadistického vraha, ktorým sa aj stal.
Bundy navštevoval viacero vysokých škôl, vrátane University of Puget Sound, Temple University a University of Washington (tam získal titul z psychológie). To, že bol súčasťou toľkých kampusových komunít mu poskytlo príležitosť „študovať“ zvyky a zraniteľné miesta mladých dievčat.
V roku 1972 ukončil štúdium na Washingtonskej univerzite s vyznamenaním. Jeden z jeho profesorov mu dokonca napísal odporúčací list na právnickú fakultu:
„Ľutujem rozhodnutie pána Bundyho prejsť na štúdium práva, namiesto toho, aby pokračoval v jeho profesionálnom školení z psychológie. Naša strata je vaším ziskom“.
Významnú rolu hrali jeho poznatky z psychológie
Keď si začal nárokovať nevinné životy, pomáhali mu pritom znalosti z psychológie. Vedel sa im dostať do hláv a poznal mnohé spôsoby manipulácie. Keď lákal svoje obete nasadil si napríklad falošnú sadru či použil barly. Chcel si získať ich sympatie a žiadal ich pritom o nenáročnú pomoc. Takisto pochopil, že väčšina ľudí zvykne poslúchať autority a vydával sa za policajta.
Ambiciózny mladík sa chcel dostať na prestížnu právnickú fakultu, neprijali ho však na žiadnu z jeho vytúžených možností. Rozhodol sa tak (nanešťastie) navštevovať nočné kurzy na právnickej fakulte Univerzity Puget Sound (Tacoma, Washington). Netrvalo dlho a oduševneného študenta namiesto hodín (ktoré pravidelne vynechával) začalo zamestnávať vraždenie.
Presný počet obetí je neznámy
Jeho prvou známou obeťou bola študentka Washingtonskej Univerzity – Lynda Ann Healy. Bundy uniesol 21-ročnú študentku z jej bytu v Seattli, kde sa nachádzal hlavný kampus univerzity. Bola známa tým, že v rádiu hlásila pravidelný prehľad lyžiarskych správ. Zomrela uškrtením, a to 1. februára 1974. Do leta spomínaného roku Bundy spáchal vo Washingtone a susednom Oregone najmenej sedem ďalších vrážd. Medzi týmito zavraždenými boli aj ženy, ktoré zmizli zo štátneho parku Lake Sammamish neďaleko Seattlu. Očití svedkovia neskôr opísali muža s menom „Ted“, ktorý žiadal o pomoc s jeho plachetnicou, pričom mal na sebe sadru.
Vo väzení sa priznal k 36 vraždám mladých žien vo viacerých štátoch. Odborníci sa ale domnievajú, že konečný počet sa môže približovať k číslu 100, ak nie viac. Presný počet jeho obetí nebude už nikdy známy. Jeho zabíjanie väčšinou prebiehalo podľa desivého vzoru – ženy znásilňoval a potom ich ubil na smrť. Bundyho obete sa na seba nápadne podobali. Išlo vždy o mladé ženy, ktoré mali dlhé tmavé vlasy rozdelené cestičkou v strede. Tí, ktorí Teda poznali ho opísali ako veľmi bystrého a sympatického. Pomocou svojho šarmu sa častokrát snažil vyvolať u obetí ľútosť či pôsobiť menej hrozivo (spomínaná falošná sadra na ruke).
Usvedčila ho rutinná policajná prehliadka
Na jeseň v roku 1974 sa Ted presťahoval do Utahu (navštevoval tam právnickú fakultu), kde začali miznúť mladé ženy. O rok neskôr ho pri rutinnej prehliadke zastavila polícia. Obhliadka jeho vozidla odhalila „skrýšu vlámacieho náradia“ – páčidlo, masku na tvár, lano a putá. Zatkli ho za držanie týchto nástrojov a následne ho začali spájať s hrozivejšími zločinmi. V roku 1975 bol zatknutý za únos Carol DaRonch – jednej z mála žien, ktoré unikli jeho pazúrom. Bol odsúdený a dostal trest odňatia slobody na jeden až 15 rokov.
V roku 1977 sa mu podarilo dvakrát utiecť z väzenia. Prvýkrát vyskočil z budovy súdnej knižnice a druhý útek zrealizoval, keď vyliezol z diery v strope svojej cely. V tom čase schudol asi 13 kilogramov, aby sa mu podarilo ujsť cez malý otvor. Počas svojho druhého úteku zaútočil na štyri mladé ženy (dve z nich zabil) a o život prišlo aj 12-ročné dievča Kimberly Leach.
Koniec Teda Bundyho
Bundyho dobrý vzhľad, šarm a inteligencia z neho počas procesu urobili celebritu. Napokon bol odsúdený a strávil deväť rokov v cele smrti, odvolávaním sa proti rozsudku.
Popravený bol 24. januára 1989 okolo 7. hodiny ráno v štátnej väznici na Floride, a to na elektrickom kresle. Pred väznicou jasali davy ľudí a po Bundyho poprave dokonca odpálili ohňostroj. Pred popravou požiadal, aby bol jeho popol rozptýlený v Cascade Mountains v štáte Washington, kde zavraždil najmenej štyri zo svojich obetí.
Bundyho život spracovalo nespočetné množstvo kníh a filmov, ktoré sa snažia objasniť zločiny brutálneho vraha. Medzi známe filmy patria: The Deliberate Stranger z roku 1986 s Markom Harmonom a Extremely Wicked, Shockingly Evil and Vile z roku 2019. Bundyho si v ňom zahral Zac Efron a jeho priateľku (Elizabeth Kendall) Lily Collins. V tom istom roku vyšli aj Conversations with a Killer: The Ted Bundy Tapes. Tento dokument obsahuje archívne zábery a zvukové záznamy Bundyho v cele smrti, spolu s najnovšími rozhovormi dotknutých.
Zdroje: abcnews.go.com, www.biography.com, www.history.com, www.crimemuseum.org