Titulná fotografia: ilustračné foto, vesmírne zariadenie spoločnosti SpaceX

Muskove satelity Starlink sú nepochybne významným historickým míľnikom, ak berieme do úvahy dôvody ich vypustenia na orbit Zeme. Priniesť celému svetu spoľahlivý prístup na internet je nepochybne dôležité, na druhej strane Muskove satelity pre svoj enormný počet už dnes spôsobujú problémy astronómom a vedeckým pracovníkom, ktorí sa zaoberajú sledovaním vesmíru a blízkeho okolia Zeme. Problémom sa javí najmä ich príliš veľká odrazivosť a počet, čo vytvára vizuálnu prekážku vo výhľade z povrchu Zeme do vesmíru. Starlinky krúžia okolo Zeme vo výške 550 a 1000 kilometrov a do roku 2025 ich Muskova spoločnosť SpaceX vysputí až 12-tisíc, hoci oficiálna správa pre autority hovorí až o 30-tisíc kusoch satelitov Zatiaľ ich je tam hore 182.

Budú hroziť situácie, že sa satelity budú na orbite Zeme zrážať? A čo ak sa zrazia, dopadnú na Zem ich úlomky a budú predstavovať bezpečnostné riziko pre ľudí? Šanca, že by sa dva satelity na orbite Zeme náhodne zrazili, je fakticky mizivá, v prípade funkčných satelitov priam nulová. Satelity obiehajú okolo našej planéty v rôznych výškach a vo svojich stanovených trasách, pričom „za ich volantom sedia páni Newton a Kepler“. Šanca na ich vzájomnú zrážku je v prípade správneho načasovania usadenia sa na orbit veľmi malá. Okrem toho aj keď sa občas plánovane nejaký satelit zrúti smerom na Zem, na jej povrch nemá šancu dopadnúť žiadny fyzický predmet – všetko totiž zhorí v atmosfére v dôsledku trenia o vzduch vo vysokej rýchlosti a následnej rastúcej teplote.

Situáciu mení to, čo by sme mohli nazvať vesmírny odpad. Jedná sa o rôzne malé objekty od veľkosti mikrometeoritov po človekom vyhotovené predmety, ktoré môžu okolo planéty krúžiť a ich pohyb nie je vzhľadom na ich malé rozmery dobre predvídateľný. Keď tieto predmety narážajú na satelity, existuje eventualita, že ich mierne vychýlia z pôvodného kurzu a takpovediac „spôsobia nehodu“.

Jeden takýto úkaz, zrážka dvoch satelitov, sa udeje už tento týždeň. Podľa služby sledovania kozmických odpadov LeoLabs sa IRAS (vyradený vesmírny teleskop vyradený z prevádzky v roku 1983) a GGSE-4 (vedecké zariadenie, ktoré sa začalo používať v roku 1967), chystajú na blízke stretnutie.

The NASA/NIVR IRAS satellite and the NRO/USN POPPY 5B satellite (aka GGSE 4) are predicted to make a close approach on Wednesday. POPPY 5B has 18-metre-long gravity gradient booms so a 15-to-30 metre predicted miss distance is alarming https://t.co/H1UckcoaAH

— Jonathan McDowell (@planet4589) January 27, 2020

Podľa údajov spoločnosti LeoLabs 29. januára o 23:39:35 UTC budú prechádzať obe kozmické lode vo vzdialenosti iba 15 až 30 metrov  od seba v nadmorskej výške približne 900 kilometrov. A pretože oba satelity nefunkčné, neexistuje spôsob, ako by s nimi mohla Zem komunikovať a zrealizovať vyhýbací manéver. Vo vesmírnej mierke je 15 až 30 metrov neuveriteľne malá vzdialenosť. Za bežných okolností sa vyhýbacie manévre robia aj v prípade, že sa dva objekty míňajú o 60 kilometrov.

Tieto dve kozmické zariadenia rozhodne nie sú ľahké. IRAS mal štartovaciu hmotu 1 083 kg a rozmery 3,6 x 3,24 x 2,05 metra. GGSE-4 je omnoho menší, iba 4,5 kilogramu, preto je pripojený k inému satelitu – vyradenému a len relatívne nedávno odtajnenému vojenskému satelitu Poppy 5 (AKA 1967-053G ). Podľa Harvardovho-Smithsonovského astronóma Jonathana McDowella celková hmotnosť dosahuje 85 kilogramov. Oba objekty budú okolo seba letieť so vzájomnou relatívnou rýchlosťou až 14,7 km/s a tento stret sa odohrá práve nad Pittsuburghom v USA.

1/ We are monitoring a close approach event involving IRAS (13777), the decommissioned space telescope launched in 1983, and GGSE-4 (2828), an experimental US payload launched in 1967.

(IRAS image credit: NASA) pic.twitter.com/13RtuaOAHb

— LeoLabs, Inc. (@LeoLabs_Space) January 27, 2020

Čo toto vesmírne divadlo znamená pre ľudí na Zemi? Vôbec nič. Ak sa aj objekty zrazia, pravdepodobne nebude možné túto zrážku pozorovať z povrchu a aj keby ste videli dva objekty na nočnej oblohe, ktoré do seba narazia, takmer určite by nevideli žiadny záblesk, výbuch a už rozhodne by vám nehrozilo, že do váš niečo narazí. Ak občas na nočnej oblohe vidíme letiace satelity, nie je to ich skutočná veľkosť, ale rozptýlené svetlo odrazené od Slnka, ktoré práve svieti na druhej strane Zeme a teda na privrátenú stranu satelitov.