Pyramídy v Egpyte

Pyramídy v Gíze

Pyramídy v Gíze, ktoré boli postavené počas starej egyptskej ríše, sa môžu zdať ako iba extravagantné stavby, ale sú tiež jedným z najlepších zdrojov historikov na pochopenie života v starovekom Egypte. Vo vnútri stien sú pokryté ilustráciami poľnohospodárskych postupov, života v meste a náboženských obradov. Existuje však jedna záhada, ktorú pyramídy nevysvetľujú; ako boli postavené.

Pre historikov zostáva záhadou už tisíce rokov, ale práca niekoľkých archeológov za posledných niekoľko desaťročí priniesla nesmierny pohľad na to, ako pyramídy vznikli.

Súčasťou toho, čo spôsobilo toľko intríg, bola schopnosť Egypťanov vytvoriť pyramídu bez toho, aby ešte objavili koleso. Preprava mohutných kameňov použitých na stavbu pyramíd – niektoré s hmotnosťou až 90 ton – musela byť veľmi náročná. Nevynašli pomôcky, prístroj, ktorý by uľahčil zdvihnutie tých veľkých kameňov na vyvýšené miesto. Tiež nemali železné nástroje ako napríklad sekáč na tvarovanie kameňa.

Khufu, najväčšia z pyramíd v Gíze, bola začatá v roku 2 550 pred n. l. Je vysoká 481 metrov. Khufu a jej susedné pyramídy prežili 4 500 rokov vojen a poveternostných vplyvov prírody – a ich merania sú neuveriteľne presné – až so  zlomkom centimetra.

Mnoho historikov je navyše presvedčených, že stavebný materiál pre pyramídy pochádzal z takmer 500 míľ ďaleko.
Niektorí vedci predpokladali, že Egypťania valili svoje kamene po púšti. Možno im chýbalo moderné koleso, ako si ho dnes myslíme, možno využili veľké kamene pozdĺž zeme. Keby zdvihli svoje kamene na tieto kmene, mohli ich úspešne prevrátiť cez púšť. Bohužiaľ neexistujú dôkazy o tom, že by to Egypťania urobili tak dômyselne, ako by to bolo: v egyptskom umení ani v spisoch nie sú k dispozícii nijaké popisy kameňov – ani ničoho iného.

Potom je tu výzva, ako zdvihnúť kamene do polohy na čoraz vyššej pyramíde. Starí grécki historici narodení po stavbe pyramíd verili, že Egypťania postavili rampy podobné lešeniu pozdĺž vonkajšej strany hrobiek a vynášali kamene hore týmto spôsobom, zatiaľ čo niektorí moderní historici poukazujú na zvláštne vzduchové vrecká, ktoré naznačujú, že rampy mohli byť skutočne vo vnútri steny pyramíd, a preto po nich po exteriéri nezostali žiadne stopy.

Stavba Sfingy v Egpyte

Teória o pyramídach

Nedávno vyšli najavo dva nové objavy o tom, ako boli pyramídy postavené. Prvý vynájdený, keď sa holandský tím pozrel na egyptské umenie znázorňujúce robotníkov, ktorí cez púšť presúvali obrovské kamene na saniach. Uvedomili si, že postava vylievajúca vodu do cesty kameňa nebola súčasťou žiadnej slávnostnej ponuky – namáčal piesok.

Voda pomáha zrnkám piesku držať sa spolu, aby drasticky znížili trenie. Tým zostrojil repliku sánok a otestoval ich teóriu. Zistili, že Egypťania boli schopní pracovať s väčšími kameňmi, ako si archeológovia a historici vôbec predstavovali.

Egyptský expert Mark Lehner tiež vytvoril teóriu o tom, ako boli pyramídy postavené. Aj keď dnes pyramídy sedia uprostred rozľahlej púšte, v časoch pyramíd boli obklopené prílivom rieky Níl. Lehner predpokladá, že ak by ste sa pozreli pod mesto Káhira, našli by ste starodávne vodné toky, ktoré smerovali nílsku vodu na miesto stavby pyramíd. Egypťania mohli kamene naložiť na člny a prepraviť po rieke priamo na stavenisko. Najlepšie na tom všetkom je, že existuje dôkaz: jeho vykopávky odhalili starodávny prístav priamo pri pyramídach, kde mohli kamene pristáť.

Papyrus

Pozoruhodným objavom bolo zistenie Pierra Talleta, archeológa, ktorý v roku 2013 prechádzal papyrusový denník muža menom Merer, ktorý sa javí ako byrokrat poverený prepravou materiálov do Gízy. Po niekoľkých rokoch prekladu Tallet zistil, že Merer napísal písomné opisy svojich skúseností s dohľadom nad tímom 40 robotníkov, ktorí otvárali hrádze, aby odviedli vodu z Nílu do umelo vytvorených kanálov, ktoré viedli priamo k pyramídam.

Svoje cesty zaznamenal niekoľkými obrovskými vápencovými blokmi z Turej do Gízy. Jeho spisy ponúkli najpriamejší pohľad na to, ako boli pyramídy postavené, a pomohol zodpovedať jednu z najväčších otázok histórie.

Vďaka všetkým technologickým pokrokom, ktoré sme dosiahli v dnešnom svete, je ťažké si predstaviť život bez nich. Časť toho, prečo tajomstvo stavby egyptských pyramíd zaujíma toľko ľudí, je to, že sú tieto stavby skutočne pokrokové.

Ak by dokázali vytvoriť také obrovské a podmanivé štruktúry aj bez použitia kolesa, čo potom môžeme vytvoriť pomocou našich bohatých inovácií modernej doby? A čo by sme mohli dosiahnuť, keby sme konečne zistili, aké nástroje a metódy Egypťania používali.