Štyria muži na pokraji zúfalstva vezú v dvoch nákladiakoch veľké množstvo dynamitu na miesto horiaceho ropného vrtu kdesi v Južnej Amerike. Tam sa končia podobnosti medzi filmami Mzda strachu a Sorcerer, ktoré sú dôkazom toho, že keď dvaja (alebo štyria) robia to isté, nie je to to isté. Francúzsky režisér Henri-Georges Clouzot aj Američan William Friedkin vychádzali z knihy Mzda strachu (Le Salaire de la peur) francúzskeho spisovateľa Georgesa Arnauda.

Mzda strachu (1953). Zdroj: screenshot, YouTube

Mzda strachu (1953) a Sorcerer (1977)

„Nikdy som to nepovažoval a nikdy to nebudem považovať za remake. Veľmi oceňujem knihu Georgesa Arnauda aj film Henriho-Georgesa Clouzota, nechcel som len zduplikovať to, čo už bolo spravené. Zobral som si rovnakú tému, ale štyri odlišné postavy a úplne iné udalosti. Prevzal som základný príbeh, tak ako by to urobil každý pri adaptácii Hamleta, no Hamleta môžete zasadiť do iného prostredia, spracovať ho v modernom podaní,” vysvetľuje Friedkin, ktorého Sorcerer prišiel 24 rokov po Mzde strachu.

Cesty dvoch dvojíc osádok sú najstrastiplnejšie v odlišných situáciách a aj dnešný divák môže pri oboch snímkach zabudnúť dýchať. Clouzotova štvorica sa musí vytočiť v ostrej horskej serpentíne, kde si môže nad priepasťou „nadbehnúť” iba na plošine zo zhnitého dreva. Druhé kvarteto musí prekonať rozpadávajúci sa most a Friedkin rád zdôrazňuje, že skutočné nákladiaky prešli cez skutočný most. Vo filme pre veľký úspech dvakrát, nehovoriac o natáčaní, počas ktorého sa autá niekoľkokrát prevrátili do vody. Obaja režiséri umne využívali uhly kamery na zvýraznenie pocitu nebezpečia, no kým Clouzot sa sústredil na detaily a napätie, Friedkin na zúfalstvo a celkový dojem. „Keď vidíte strach na tvárach mojich hercov, je to naozajstný strach. Keď ich vidíte šoférovať nákladiaky, naozaj ich šoférujú, kaskadérov som využíval iba pri záberoch z diaľky,” vraví Friedkin.

INZERCIA

Soundtrack z Čierneho lesa

Samostatnou a dôležitou kapitolou jeho filmu je soundtrack nemeckej priekopníckej elektronickej skupiny Tangerine Dream: „Vznikol ešte pred natočením. Stretol som ich na koncerte v opustenom kostole v Čiernom lese v Nemecku. Bola to úžasná hudba. Nevedel som, aký bude môj nasledujúci film, ale povedal som im, že chcem, aby preň spravili soundtrack. Opýtal som sa ich, či to dokážu bez toho, aby ten film videli. Keď sme dopísali scenár, poslal som im ho do Nemecka, zavreli sa v štúdiu a nahrali svoju predstavu toho, čo som im predostrel. Chcel som, aby svoju hudbu adaptovali na príbeh, ktorý som im dal.” Výsledok sa dostavil, pre Tangerine Dream to bola prvá filmová hudba a odvtedy skupina nahrala ďalšie desiatky soundtrackov, podieľala sa tiež na hre GTA V.

Mzda odvahy

Rozdiely medzi oboma filmami sa prejavili aj v prvotnom prijatí kritikou a publikom. Clouzot získal Zlatého medveďa i Zlatú palmu na festivaloch v Berlíne a Cannes. Friedkin zažil úspechy predtým s Francúzskou spojkou (1971) a Exorcistom (1973), no po Sorcererovi sa s ním rozlúčili veľké štúdiá. Pôvodne mali v troch zo štyroch hlavných úloh figurovať vtedajšie herecké esá Steve McQueen, Marcello Mastroianni a Lino Ventura, z rôznych príčin však od projektu odstúpili. Friedkin zariskoval, obecenstvu nedal veľa dôvodov fandiť jeho postavám. V zabudnutej juhoamerickej dedine sa stretli hispánsky pištoľník, arabský terorista, francúzsky podvodník a americký gangster: „Neverím v hrdinov, preto som sa rozhodol, že v tomto filme nebudú vystupovať žiadne sympatické postavy. Je to jeden z dôvodov, prečo dnes nepozerám veľa filmov. Chlapíci v nich nosia elastické obleky, kapucne a masky, lietajú navôkol a zachraňujú svet. Pre mňa je to pornografia.”

Plagáty k filmu Sorcerer. Zdroj: screenshot, YouTube

S odstupom času sa aj Sorcerer dočkal zaslúženého uznania. Jedným z jeho prominetných fanúšikov je americký spisovateľ Stephen King, ktorý ho dokonca označil za svoj najobľúbenejší film všetkých čias. „Asi vás neprekvapí, že mám rád napínavé filmy. Môže vás však prekvapiť, že môj najobľúbenejší film je Sorcerer, Williamov Friedkinov remake skvelej Mzdy strachu od Henriho-Georgesa Clouzota. Niekto by mohol namietať, že Clouzotove dielo je lepšie, ja si dovolím nesúhlasiť,” povedal King pre Britský filmový inštitút. Vo svojom zozname neopomenul ani francúzskeho režiséra, na druhé miesto zaradil snímku Les Diaboliques z roku 1955, ktorou Clouzot podľa Kinga prekonal Alfreda Hitchcocka v jeho vlastnom odbore.

Zdroje: filmschoolrejects.com, criterion.com, bfi.org.uk, youtube.com

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube