Energia alebo duša? Je to ono? Čo to je vlastne „to“? Mohli by sme začať filozofovať o názve skrytej časti nášho vedomia. Čo je hlavnou črtou napriek faktu, že je to rozhodne niečo, čo nás ovplyvňuje rovnako, ako to ovplyvňujeme my, žije to súčasne s nami.

Možno niekto prechováva morálny postoj k životu, plný láskavosti. Tento jedinec si pravdepodobne ani neuvedomuje svoje správanie a svoje konanie považuje za prirodzené. Neskôr, ako život plynie, sa dostane do situácií a udalostí, ktoré sa mu javia ako šťastie alebo náhoda bez akéhokoľvek vzorca či predlohy.

Daný jedinec nebude vnímať svoje šťastie ako nejakú odmenu, ktorú mu život uštedril v rámci jeho postoja k životu, pokiaľ nebude poznať zákony rezonancie. Spôsob, akým žije svoj život, taktiež ovplyvňuje jeho okolie a umožňuje ostatným zmenu k lepšiemu. Pokiaľ očakávaš od života a ľudí navôkol to najlepšie, pokiaľ si si to nastavil ako štandardnú normu, ľudia samotní budú tento vzorec neustále nasledovať.

Každopádne, každý človek na tejto planéte je tu z určitého dôvodu a je jedinečný – to je skutočnosťou. Pretože každý človek, každý jedinec je tu na zemi na určitej misii v rámci ukončenia, vyriešenia niečoho a nič nie je náhodné. Náhodou nazývame to, čo vytvárame a priťahujeme naším postojom k životu.

Samozrejme, existujú ľudia, ktorí konajú takzvané zlo. Tak či onak, vo všeobecnosti je tu určitá rovnováha medzi ľudmi. Sú takí, ktorí myslením a konaním vytvárajú pozitívne prostredie a majú blahodarný vplyv na okolie. Toto všetko je vytvorené naším plne vedomým konaním, ale množstvo činov a skutkov je inšpirovaných dušou. Napriek tomu, že ľudská duša je po určitom čase spoločensky podmienená, má svoju energiu a z toho dôvodu je možná transformácia zo zlého na dobré, ale i naopak.

Neustále sebazdokonaľovanie a pozitívny prístup k životu sú veľmi prínosné, ako som už spomínal. Toto sa odráža v podobe šťastných udalostí, ktoré sú vyvolávané zdravým prístupom k životu a celkovým odlišným pohľadom naň. Vezmime si ako príklad človeka bez akejkoľvek alebo minimálnej snahy. Nemusí to byť nutne zlé, avšak daný spôsob života človeka zmení a robí ho veľmi usadeným bez akejkoľvek vôle dosiahnúť viac. Pokiaľ je človek motivovaný a má nastavené určité ciele, je obvykle spokojný a úspešný. Skôr, ako dosiahneš svoj cieľ, urči si ďaľší. Pretože práve tento vzorec správania vedie k zdokonaľovaniu. Ak sa raz budeš spätne pozerať na svoj život, ani si neuvedomíš, ako si sa časom zmenil. Pritom jediné, čo bolo nutné k danej zmene, bolo stanovenie si cieľov a priorít, ktoré k tomu viedli, vrátane pozitívneho postoja k životu.

Takže kľúčom naďalej zostáva stanovenie si cieľov a priorít a neustála motivácia. No treba byť motivovaný nielen v materiálnom slova zmysle, ale taktiež v spirituálnom či duševnom. Konformita vždy tlmila a bude tlmiť vývoj ľudstva. Niektorí ľudia sú náchylní prispôsobiť sa a to nie je zlé, avšak jedinci, ktorí sa chcú zdokonaliť a dosiahnuť niečo významné, by mali tieto návyky celkom odstrániť. Žiadni veľkolepí učenci v histórii ani dnes neboli konformní a prechovávali pozitívny prístup k životu. Myslia dobre a konajú dobre, vrátane ľudí, ktorí ženú vývoj ostatných vpred bez toho, aby si to uvedomovali. Odstránenie konformity a jej nahradenie zmysluplnými cieľmi sú kľúčom k ceste.

 Filip Orth