Turingov test je už dlho meradlom inteligencie strojov. Čo však skutočne zisťuje, je schopnosť oklamať používateľa v domnienke, že sa počítač vydáva za človeka.

Hodnotenie umelej inteligencie

Môže stroj nadobudnúť vedomie? To bola otázka, ktorú položil Alan Turing vo významnom dokumente z roku 1950, „Výpočtová technika a inteligencia“. Jeho seminárna práca vyšla sedem rokov po tom, čo britský matematik upevnil svoje miesto v histórii dešifrovaním kódu Enigmy. V tom období sa objavili základné elektronické počítače a pojem umelej inteligencie bol takmer výlučne teoretický.

Turing mohol preskúmať svoje predpoklady iba myšlienkovým experimentom s názvom Turingov test. Jeho fungovanie je v podstate jednoduché – hráč C, hrá úlohu vyšetrovateľa, ktorý kladie písomné otázky hráčom A a B. Hráči A a B sú v oddelených miestnostiach, pričom jeden z nich je počítač. Cieľom vyšetrovateľa je určiť, ktorý z nich je v skutočnosti stroj.

Už niekoľko rokov sa vďaka technológiám ponárame do virtuálnej reality. Raz však rozdiel medzi skutočnosťou a online svetom možno nebudeme poznať. zdroj: unsplash.com

Problémom je, že zatiaľ nemôžeme zistiť, čo sa deje v „mysli“ a ako by takýto proces vôbec prebiehal. Preto Turing nahradil pôvodnú otázku tou, na ktorú môžeme odpovedať: „Existujú počítače, ktoré by v Turingovej hre dokázali uspieť?“ Táto otázka vytvorila merateľný štandard na hodnotenie počítačov a vznikla výzva, ktorá inšpirovala počítačových vedcov a výskumníkov AI za posledných sedem desaťročí.

Pokusy o úspešný výsledok

Turingov test sa pýši tým, že ho ešte žiaden počítač jednoznačne neprekonal. Medzi počítačovými vedcami je častokrát predmetom diskusie, čiastočne kvôli nejednoznačnosti pravidiel a rôznym dizajnom testov. Napríklad niektoré z nich kritizovali kvôli „nenáročným“ vyšetrovateľom, zatiaľ čo iné testy využívali ľudí, ktorí si neboli vedomí možnosti, že by mohli hovoriť s počítačom.

Aj keď je počet víťazov tohto testu otázny, stalo sa, že systém istým spôsobom dokázal presvedčivo napodobniť ľudské myslenie. Napríklad v roku 2014 členovia britskej akadémie pre podporu vied uverili, že ide o človeka. Malo to však háčik: Algoritmus nazvaný „Eugene Goostman“ tvrdil, že je to 13-ročný chlapec z Ukrajiny. Nezrelé odpovede a slabá znalosť angličtiny však jednoduchšie oklamali sudcov Kráľovskej spoločnosti, čo zrejme ovplyvnilo výsledok experimentu.

Program s pocitmi?

Spoločnosť Google nedávno taktiež zažila nezvyčajný prípad v súvislosti s Turingovými hypotézami. Jeden z ich zamestnancov, Blake Lemoine, bol presvedčený, že jazykový model LaMDA dokázal vyjadriť emócie ako skutočný človek. Google túto správu vyvrátil a Lemoine dostal kvôli vynášaniu nepotvrdených informácií neplatené voľno.

Umelá inteligencia sa v nesprávnych rukách môže premeniť na nástroj klamu a manipulácie. zdroj: unsplash.com

Lemoinov príbeh však naznačuje, že Turingov test by mohol slúžiť inému účelu. Žijeme v dobe, keď sú stroje čoraz šikovnejšie v tom, aby zneli ako ľudia. „Tieto testy v skutočnosti nepredstavujú dosiahnutú mieru inteligencie,“ povedal Gary Marcus, vedec a spoluautor knihy „Rebooting AI“. Ide o schopnosť daného softvérového programu predstierať vedomie, aspoň za určitých podmienok.

Úlohou testu by teda skôr bolo, aby slúžil ako etická červená vlajka. Každý systém, ktorý ho dokáže obstáť, nesie nebezpečenstvo pre fungovanie spoločnosti.

Názory odborníkov

V publikácii Artificial Intelligence: A Modern Approach, počítačoví vedci Stuart J. Russell a Peter Norvig navrhli, aby sa výskumníci umelej inteligencie zamerali na vývoj užitočnejších aplikácií. Prirovnali to ku konštruovaniu lietadiel: „Letecké stroje sa nesnažia prispôsobiť sa a lietať presne ako holuby.“

Budeme raz s robotmi na rovnakej úrovni v zmýšľaní? zdroj: pexels.com

Aké užitočnejšie aplikácie majú na mysli? Hlavným cieľom tejto oblasti je vyvinúť umelú všeobecnú inteligenciu (AGI) – počítač schopný porozumieť svetu a učiť sa o ňom rovnakým spôsobom či dokonca lepšie ako človek.

Vo svojej knihe Architects of Intelligence z roku 2018, futurista Martin Ford požiadal 23 popredných odborníkov na AI, aby odpovedali, kedy približne sa AGI objaví. Osemnásť odpovedí, ktoré dostal spriemeroval do jednej – rok 2099.

Americký high-tech podnikateľ Ray Kurzweil je vo svojej predpovedi odvážnejší. Predpovedá, že zhruba v roku 2045 sa strojová inteligencia vyrovná našej. To povedie k závratnému pokroku technológie, ktorý v súčasnosti môžeme len matne predvídať – víziu načrtnutú v jeho knihe The Singularity Is Near.

Nech sú odhady bližšie či ďalej od skutočnosti, jedno je jasné. Budúcnosť inteligentných strojov znamená pre našu civilizáciu dosiahnutie novej úrovne v poznaní toho, ako vedomie naozaj funguje.

Zdroje: www.bigthink.com, www.washingtonpost.com

Zdroj titulnej fotografie: unsplash.com