Dýchavičnosť je niekedy signálom na zlepšenie kondície, no môže mať oveľa vážnejší pôvod. Umelá inteligencia zbiera dáta tak, aby včas odhalila skutočný zdravotný stav.

Rýchlejšie odhalenie diagnózy

Tuberkulóza či zápal pľúc patria medzi závažné pľúcne infekcie, ktoré môžu za sebou zanechať dlhotrvajúce následky. Diagnóza pľúcnych ochorení si zvyčajne vyžaduje rad testov, ako napríklad CT a röntgenové vyšetrenie, krvné testy či ultrazvuk. Testy sú často zdĺhavé a lekár tak potvrdí symptómy až v čase, keď sa stav zhorší. To spôsobuje aj zvýšené náklady na liečbu pacienta.

zdroj: pexels.com

Na odstránenie tohto problému hľadajú výskumníci stále nové riešenia. Vedci z University West Scotland (UWS) sa domnievajú, že vhodnou pomocou by mohla byť umelá inteligencia (AI). Vďaka nej by sa znížila preplnenosť nemocníc hlavne v zimných mesiacoch. Inovatívny prístup využívajúci AI by automaticky diagnostikoval pľúcne ochorenia.

Efektívny prístup

Hoci pandémia zhoršila tlak na nemocničné oddelenia, výskumníci sa domnievajú, že AI by mohla zvýšiť efektivitu. Výskumný tím chce začleniť AI s diagnostickými nástrojmi na poskytovanie nákladovo efektívnych a rýchlych výsledkov. Jedným z uvedených príkladov je spojenie röntgenového zobrazovania s vývojom umelej inteligencie.

Röntgenové zobrazovanie je relatívne lacný a dostupný diagnostický nástroj, ktorý už pomáha pri diagnostike rôznych stavov vrátane zápalu pľúc, tuberkulózy a Covid-19. Nedávne pokroky v AI urobili z automatizovanej diagnostiky pomocou röntgenových snímok hrudníka reálne vyzerajúcu pomoc pre zdravotnícky personál.

INZERCIA

Inteligentný algoritmus

Nové zariadenie využíva röntgenové zobrazenie a porovnáva ho s databázou tisícov snímok od pacientov so zápalom pľúc, tuberkulózou a Covidom. Následne na stanovenie diagnózy používa proces AI nazývaný hlboká konvolučná neurónová sieť (CNN). Ide o typ podrobného spracovania údajov, ktorý prostredníctvom algoritmu analyzuje jednotlivé obrázky.

Počas testovacej fázy štúdie zaznamenala technológia 98% úspešnosť, čo sa ukázalo ako vhodná metóda na diagnostiku pacientov s pľúcnymi ochoreniami.

zdroj: pexels.com

„Nemocnice po celom svete sú pod neustálym stresom,“ povedal Milan Radosavljevič, zástupca riaditeľa pre výskum, inovácie a angažovanosť na West Scotlandskej univerzite. Túto techniku AI považuje za perspektívny prelom v pomoci nemocniciam na celom svete. „Som nadšený z potenciálu tejto inovatívnej technológie, ktorá by mohla pomôcť zefektívniť diagnostické procesy a znížiť zaťaženie personálu,“ uviedol Radosavljevic.

Vedci z UWS chcú zistiť, či je možné techniku AI použiť na odhalenie iných chorôb, a to pomocou diagnostického testovania a kombinovanej umelej inteligencie.

Skonštruované tak, aby pomáhali

Aby zdravotná starostlivosť a umelá inteligencia súbežne spolupracovali, musia sa vykonať mnohé oparenia a zlepšenia. Najväčšie obavy vyvoláva porušenie ochrany osobných údajov a zlyhanie stroja spolu s nedostatkom lekárskeho dohľadu. Síce využitie AI v medicíne nenapreduje míľovými krokmi, postupne rozširuje svoj dosah v snahe pomôcť čo najväčšiemu počtu ľudí.  

Prostredníctvom umelej inteligencie môžu roboty využívať údaje z minulých operácií na informovanie o nových chirurgických technikách. Pozitívne výsledky sú skutočne sľubné. Jedna štúdia, na ktorej sa zúčastnilo 379 ortopedických pacientov, zistila, že robotický postup s pomocou AI mal za následok päťkrát menej komplikácií v porovnaní s chirurgmi, ktorí tento typ asistencie nevyužili.

Nádejne vyzerá aj plán s virtuálnymi ošetrovateľmi. Efektívne nastavenie interakcie starostlivosti by mohlo zdravotníckemu priemyslu ušetriť 20 miliárd dolárov ročne. Väčšina aplikácií virtuálnych ošetrovateľských asistentov dnes umožňuje pravidelnejšiu komunikáciu medzi pacientmi a poskytovateľmi starostlivosti medzi návštevami v ambulancii, aby sa zabránilo opätovnému prijatiu do nemocnice alebo zbytočným návštevám nemocnice.

Zdroje: www.interestingengineering.com, www.forbes.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pixabay.com