Doba, v ktorej začala Amerika prekvitať, bola na prelome 19. až 20. storočia. Počas tohto obdobia sa mená ako J.D. Rockefeller, A. Carnegie, J.P. Morgan, H. Ford a C. Vanderbilt stali známymi na celom svete. Všetci títo páni mali niečo spoločné – masívne vyrábali, predávali a ponúkali služby s obrovským záujmom veľkej časti obyvateľstva. Olej, elektrina, železo, železnice aj autá pre každodenné použitie boli v tej dobe žiadané v celej Amerike a neskôr aj vo svete. Uskutočnenie týchto vecí na predaj spravilo spomenutých pánov okamžite nielen úspešnými podnikateľmi, ale aj uznávanými osobnosťami.

  Spomenutí podnikatelia položili základ svojho podnikania v tom, že skupovali svojich konkurentov vo veľkom, kým sa z nich nestali globálne medzinárodné firmy, ako v súčasnosti známe General Electric, J.P. Morgan Chase, U.S. Steel, Ford Motor Company a mnohé iné. Jeden z prvých podnikateľov, ktorý začal s takýmito metódami, bol Cornelius Vanderbilt, prezývaný Commodore. Ovládal železničnú prepravu vrátane všetkých trás železníc po celej Amerike a keď to bolo možné, pohltil a likvidoval konkurenciu, aby získal priestor pre svoju vlastnú spoločnosť. Boli to prvé monopolistické praktiky.

   Podnikatelia v tom čase chceli priniesť svoje služby a tovar na špičku a hneď na to ovládnuť trh pre seba. Bežná populácia v Amerike v tom čase trpela zlými pracovnými podmienkami, keďže neexistovali žiadne regulácie, počet odpracovaných hodín alebo hygiena. Ľudia na to doplácali životom, ale na druhej strane boli radi, že vôbec majú prácu, keďže vládla veľká nezamestnanosť.

   Monopolistické praktiky definitívne riešil antimonopolný zákon a v roku 1911 sa štátu podarilo rozbiť najväčší monopol sveta, Standard Oil, ktorého majiteľom bol J.D. Rockefeller. Súd mu nariadil rozbiť základnú štruktúru spoločnosti až do 90 rôznych spoločností. Spoločnosť, ktorú založil v roku 1870 v Ohiu ako malú firmu Standard Oil Co. Inc., sa rozbila na firmy ako Standard Oil of New York a Standard Oil of New Jersey, dnes známe ako ExxonMobil a Chevron.

   Andrew Carnegie bol magnát v oceliarstve. Jeho firma Carnegie Steel Company je dnes známa ako U.S. Steel Corporation. Premenovanie nastalo po odkúpení J.P. Morganom a konsolidácii sektora v cene 13,2 miliardy USD. Carnegieho snom bolo dostať svoje výrobky na vysokú úroveň a byť špičkou na trhu. J.P. Morgan sa narodil v bankárskej rodine a očakávalo sa od neho už od začiatku veľmi veľa. Už od ôsmich rokov mu dával otec preberať účtovnícke knihy a pohľadávky, ale zapáčila sa mu myšlienka investícií a podpory podnikania. V čase vývoja zariadení na spracovanie elektriny sa spojil s Edisonom a predstavili svetu svoju prvú elektrickú žiarovku. Morganovej rodine sa to ale nepáčilo, preto ho nepodporovali a žiadali, aby sa venoval rodinnej bankovej tradícii. Morgan však videl svoju cestu v investovaní a dnes sa zdá, že patril medzi prvých pionierov investičného bankovníctva vôbec. J.P. Morgan okrem iného investoval napríklad aj do výstavby Panamského prieplavu, čo bola v tom čase veľmi riskantná a finančné veľmi náročná operácia.

   O pár rokov neskôr generáciu prvých industrialistov vystriedala druhá vlna. Jej hlavným predstaviteľom bol Henry Ford. Ford bol známy nielen svojimi autami, ale aj vynálezmi, ktoré sa neskôr začali nazývať „massproduct“ alebo „masová (pásová) výroba“. Ford mal ideu vyrábať automobily, ktoré by si vedeli zakúpiť aj obyčajní ľudia, keďže v tej dobe boli autá iba pre bohatých. Stretával sa okrem iných aj s byrokratickými prekážkami, kedy mu nechceli schváliť výrobu automobilu. Až po prepracovaní svojho vozidla dostal potrebné povolenia a začal vyrábať slávny Model T. Ford postupoval vo svojej myšlienke vyrábať autá pre každého človeka a zistil, že je nutné zriadiť pásovú výrobu. Jej cieľom bolo zlepšenie efektívnosti výroby a potenciál vyrábať viac. Neskôr jeho metódu výroby automobilov prostredníctvom pásovej výroby začali využívať aj iné značky ako Max Factor (kozmetika) alebo Hersheys (čokoláda).

INZERCIA

   Všetkých týchto podnikateľov niečo spájalo. Bola to súťaživosť. Investovali do rôznych projektov, aby stáli na špičke a neskôr, keď si uvedomili svoje postavenie, začali hľadať nové méty. Jednou z nich sa stala filantropia. Každý z nich rád zarábal, ale neskôr pocit radosti získavali aj z toho, že mohli zmysluplne rozdávať. Carnegie daroval počas svojho života 4,8 miliardy a Rockeffeller až 7,1 miliardy USD. Tieto ich príspevky boli smerované na rôzne charitatívne organizácie, školy, univerzity, nemocnice, výskumy chorôb a knižnice po celom svete. Taktiež podporovali komunity a okolie. Aj vďaka ním je dnes Amerika taká silná a krásna.

   Keď Amerika vstupovala do prvej svetovej vojny, bola industrializovanou krajinou so silným hospodárstvom. Aj preto sa stala tlmiacim prvkom v rámci celosvetového spoločenstva a práve v tomto období vznikla vízia o „americkom sne“. Prvýkrát v histórii existovala silná stredná trieda s potrebami a schopnosťou nakupovať tovar a služby tak dôležité pre hospodársky rast krajiny. Tieto fakty umožnili vznik super-veľmoci, ktorá je dodnes jednou z najsilnejších na svete.

   Veľa ľudí si však neuvedomuje, že to, čo sa stalo v Amerike, bolo možné len v tom čase a iba týchto pár podnikateľov dokázalo zmeniť nielen seba samých, ale aj svet okolo seba. Nikde inde sa nestalo niečo podobné tak ako práve v Amerike. To všetko by nebolo možné bez tejto malej skupiny ľudí, ktorí dokázali uskutočniť svoje sny s podmienkami aké v tom čase a na tom mieste mali. Práve v Amerike.

 Filip Orth