V júli 2016 miera medziročnej inflácie v úhrne dosiahla hodnotu -0,9 %. Toľko Štatistický úrad SR. Ceny u nás nerástli od konca roka 2013. Tretí rok tu máme defláciu, jav v ekonomickej obci rovnajúci sa morovej rane. Tvrdo pracujúcu krajinu vychádzajúceho slnka táto realita zastavila v expanzii na jednu generáciu, strach z nej lídrov v najväčšej ekonomike prinútil v roku 2008 konať rýchlo a úplne mimo svojich štandardných prístupov. Teda dôvod na paniku? 

Ale nie. Sme svojská krajina a toto je jeden z príkladov našej jedinečnosti. Deflácie sa nebojíme a ani ju nevidíme. Na úrovni mikroekonómie, teda tam, kde sa žije a svet je farebný, to vyzerá asi takto. Drvivá väčšina opýtaných na otázku Ako na Slovensku rastú ceny odpovie: „Rýchlo.“ Každá takáto anketa v televízii ma núti rozmýšľať nad sebou… taký sebaklam. Ale potom si otvorím diskusiu pod článkom v mienkotvornom médiu informujúcom o poklese cien (deflácii) a začínam vnímať realitu. Diskutujúci sú silne iritovaní a pohoršení nad tým, že niekto niečo také napíše. Je to klamstvo, hovorí vox populi.

Nie, nechcem diskutovať o pravdivosti tohto ukazovateľa. Chcem upozorniť na niečo iné (tento fakt). Deflácia tu podľa spotrebiteľov nie je. Vidia skôr infláciu, a väčšina skôr vyššiu ako nižšiu. Pri úvahách o dôsledkoch toto je absolútne ťažiskový prvok. Deflácia je škodlivá predovšetkým v zmene správania ekonomických subjektov očakávajúcich pokles cien. Domácnosti odkladajú spotrebu, firmy nezvyšujú platy zamestnancom, odkladajú investície a znižujú stavy… vláda znižuje výdavky očakávajúc recesiu… Nič z toho sa nedeje. Ani jedna z možnosti, ktoré vychádzajú z obáv z deflácie. Hosana. Toto je určite dôvodom na oslavu. A je tu čas na otázku: Čo bude ďalej, ako bude táto párty pokračovať?

Teoreticky by deflácia mala priniesť skazu, ak ju ekonomické subjekty začnú predpokladať a očakávať. Netreba viac rečí, mali by sme sa báť. A čo ak tu bude deflácia a subjekty budú konať, akoby boli v ekonomike, kde ceny rastú? Téma pre ekonomický výskum a modelovanie na superpočítači. Ale ak nechceme na výsledok čakať roky, zamyslime sa. Klesajúce ceny umožňujú zvyšovať spotrebu, rastúca spotreba zvyšuje optimizmus, optimizmus ženie spotrebu. Nízke úrokové sadzby zvyšujú spotrebu… Rýchla úvaha ma vedie k prekvapujúcemu pohľadu. Nachádzame sa v prostredí, kde súbežne pôsobí viac faktorov stimulujúcich ekonomický rast. Faktorov, ktoré sa teoreticky navzájom vylučujú. Teda aj dôsledky by mali byť prekvapujúce. Čo nás čaká? 

Aj keď to neznie pravdepodobne, skôr zrýchlenie ekonomického rastu ako jeho spomalenie. Rýchlejší pokles nezamestnanosti ako ukazujú krivky extrapolujúce predošlý vývoj a… nárast rizík. Niekde sa to po čase môže (ale nemusí) prejaviť. Možno budeme prínosno-ekonomicky-slepí… dlhodobo. Rizikom môže byť dramatický rast ceny niektorého z dôležitých aktív, kde dopyt vyženie cenu skokovo hore (napr. nehnuteľnosti?). Bude veľmi zaujímavé sledovať realitu deflácie pri neštandardných očakávaniach z nej plynúcich a možno prepíšeme niektoré ekonomické poučky. 

Ak sa rozhodnete správať štandardne, pribrzdíte spotrebu a pripravíte sa na riziká alebo si budete užívať konjunktúru, nekonáte iracionálne. Toto je ľahká voľba. Vyberte si…

INZERCIA