Tlak na hrudi, búšenie srdca, nadmerné potenie rúk či zovretý žalúdok. Aj tieto symptómy môžeme zaradiť k príznakom úzkosti. Mnohí ich vnímajú ako bežné reakcie počas stresových situácií, avšak netreba ich podceniť, nakoľko môžu viesť k úzkostnej poruche.

Spúšťače tohto zákerného ochorenia, ktoré komplikuje život aj pri bežných činnostiach, vznikajú práve pri nadmernom kontakte so stresom. Výnimkou však nie je ani nedostatočná životospráva či zanedbaný spánkový režim.

Duševné zdravie Slovákov

Počas covidovej pandémie sa výskyt depresie alebo úzkosti zväčšil. Výnimkou nie sú ani Slováci, pričom ďalšiu psychickú záťaž predstavuje vojna na Ukrajine. Prieskum Ako sa máte, Slovensko?, ktorý mapuje duševný stav našej krajiny, odhalil, že viac ako 21 % Slovákov tvrdí, že kvalita ich duševného zdravia sa v dôsledku pandémie Covid-19 zhoršila, informuje portál Webnoviny. Pokiaľ ide o vojnu, viac ako 70 % ľudí pociťovalo zvýšený stres alebo úzkosť.

„Môžeme očakávať, že ľudí s duševnými problémami bude stále pribúdať, no my bojujeme s nedostatkom kapacít, financií i so stále prítomnou spoločenskou stigmou, pre ktorú sa množstvo ľudí stále bojí vyhľadať pomoc,“ hovorí pre Webnoviny hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre odbor psychiatria Ľubomíra Izáková.

Okrem vyššie uvedených výsledkov až 30 % opýtaných uviedlo, že trpí mierne závažnou alebo ťažkou depresiou. Nadväzuje na to aj špeciálna štúdia Depression Scorecard, ktorá počas roku 2022 analyzovala komplexný obraz starostlivosti o ľudí s depresiou. Do výskumu bolo zapojených 10 krajín sídliacich na území strednej, východnej Európy a Pobaltia. Pokiaľ ide o Slovensko, ukázalo sa, že aj cez to, že naše strategické plány a koncepcie poznajú najmodernejšie prístupy spojené so starostlivosťou o ľudí s depresiou, mnoho z nich sa do praxe ešte neprenieslo.

Duševné zdravie Slovákov sa zhoršilo najmä v dôsledku covidovej pandémie. Zdroj: pexels.com

INZERCIA

Ďalším problémom je aj nedostatok odbornej pomoci. Na 100-tisíc obyvateľov pripadá necelých päť psychiatrov, pričom priemer v Európskej únií je 17. Okrem toho čakacia doba na psychiatrické vyšetrenie prekračuje sedem týždňov, avšak deti a seniori majú ešte zložitejší prístup k adekvátnej liečbe.

Nie je stres ako stres

So stresom sa stretávame od nepamäti. Už počas základnej školy sme s ním bojovali, napríklad počas ústnej odpovedi pri tabuli. Portál BrainMarket uvádza, že dôležité je ale pochopiť rozdiel medzi akútnym a chronickým stresom.

Pokiaľ ide o akútny stres, táto reakcia mozgu sa môže vyznačovať aj pozitívnou vlastnosťou, nakoľko sme pri nej viac opatrní. Stojí za tým aktivácia sympatického nervového systému, počas ktorej sa v našom tele začne produkovať adrenalín. V reálnom svete tento druh stresu vnímame aj ako boj o život.

Naopak chronický stres nie je spätý s pozitívnymi vlastnosťami. Zväčša sa v mozgu hromadí, pričom v dlhodobom horizonte môže ľudskému organizmu uškodiť vo forme úzkosti. Pokiaľ ju jedinec ignoruje, môže vyústiť až do panického ataku.

Správne dýchacie techniky

Jedna z najnovších štúdií zistila, že päť minút každodenných dychových techník po dobu jedného mesiaca majú rovnako pozitívny vplyv na úzkostné stavy ako napríklad meditácia, informuje portál ScienceAlert. Výskum sa podrobil na vzorke 108 ľudí.

„Ak chcete zlepšiť spánok a znížiť denný stres, zotaviť sa z intenzívnej práce, života alebo tréningu, krátke štruktúrované dýchanie patrí medzi výkonné nástroje,“ uviedol na svojej sociálnej platforme Twitter neurovedec a jeden zo spoluautorov spomínanej štúdie Andrew Huberman.

Nedostatočný spánok či nesprávna životospráva vedú k úzkostnej poruche. Zdroj: pexels.com

Účastníci testovali tri rôzne dýchacie techniky, pričom cyklický vzdych vykazoval najlepšie výsledky. Ide o techniku, kedy sú výdychy výrazne a predĺžené. Naopak u tých, ktorí si precvičovali dýchanie v boxe, boli výsledky o niečo horšie. Počas daného dýchania sa dĺžka trvania inhalácie, pauzy a výdychu zhoduje. Výnimkou nie je ani technika cyklickej hyperventilácie, počas ktorej sú nádychy dlhšie a výdychy kratšie.

Prevencia ako základ

Ako je známe, Slováci nepohrdnú pohárikom alkoholu. V našom predošlom článku sme sa venovali problematike alkoholu za volantom, z ktorého vyplýva, že len v priebehu posledných deviatich mesiacov policajti zaznamenali až 8 068 vodičov motorových vozidiel pod vplyvom alkoholu. Práve táto omamná látka má negatívny vplyv na pacientov s úzkosťou, dodáva BrainMarket.

Kľúčovými sú naopak dostatočný spánok či rôzne pohybové cvičenia. Nie nadarmo sa preto hovorí, že v zdravom tele zdravý duch.

Netreba zabúdať ani na rôzne suplementy, ktoré sú voľne dostupné v lekárňach. Stačí k svojmu jedálničku priradiť horčík či vitamín B6. Pokiaľ ide o vyváženú stravu, odporúča sa konzumovať dostatok fazule, tuniaka či mandlí. Práve tieto potraviny obsahujú tryptofán, ktorý pomáha vytvárať serotonín. Účinné sú aj rôzne extrakty z bylín obsahujúce ľubovník či valeriánu lekársku. Nielenže majú pozitívny vplyv na úzkostné stavy, ale okrem toho nie sú návykové a po spánku nespôsobujú malátnosť.