Históriou pretkané mesto Aizanoi

Objavenie hláv boha vína a bohyne lásky potvrdil pre Anadolu Ajansi (turecká spravodajská agentúra) koordinátor vykopávok Gokhan Coskun. Fenomenálny objav bol nájdený počas kopania v starovekom meste Aizanoi. Toto mesto označila v roku 2012 Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) za „jedno z najvýznamnejších miest rímskeho obdobia“. V súčasnosti je považované za „predbežné svetové dedičstvo“ a nachádza sa v ňom jeden z najzachovalejších Diových chrámov na svete. Podľa UNESCA je mesto taktiež domovom zrúcanín rímskych kúpeľov a krytej tržnice známej ako macellum. Po najnovšom objave sa však môže pýšiť aj z kameňa vytesanými verziami Afrodity a Dionýza.

Starobylé mesto má bohatú históriu plnú antických gréckych a rímskych osád. Jeho najstaršie osídlenie sa datuje do druhého tisícročia p. n. l., no mnohé zo spomínaných zostávajúcich ruín pochádzajú z Rímskej ríše.

Zeusov chrám v Aizanoi Zdroj:sk.pinterest.com

Sochy hláv pri sebe neboli náhodne

Grécka mytológia uvádza, že Afrodita a Dionýzos mali medzi sebou milostný pomer. To, že ich sochy našli prakticky vedľa seba túto teóriu iba podporuje. Objav „božských hláv“ ďalej dopĺňa predchádzajúci nález na tomto mieste. Pre tureckú spravodajskú (tlačovú) agentúru Gokhan Coskun (spomínaný koordinátor vykopávok a archeológ z univerzity Kütahya Dumlupınar v Turecku) potvrdil, že pri skorších vykopávkach našli archeológovia bezhlavé telá sôch.

 „Sú to pre nás dôležité zistenia, pretože ukazujú, že polyteistická kultúra starovekého Grécka existovala dlho bez toho, aby stratila svoj význam v rímskej dobe. Zistenia naznačujú, že v regióne mohla byť sochárska dielňa“, povedal Coskun.

INZERCIA

Archeológovia našli sochy z rímskej éry pochované v koryte potoka starovekého mesta. Obidve z hláv sú vyrobené z vápenca, pričom Afroditina hlava meria 50 centimetrov a hlava Dionýza 45 centimetrov. Nie je však známe to, ako sa hlavy sôch oddelili od ich tiel.

Podľa spravodajskej stránky GEO archeológovia pred časom odkryli v meste i sochu Hygieie – bohyne zdravia, čistoty a hygieny.

 Kým boli Afrodita a Dionýzos?

Grécka mytológia opisuje Afroditu ako bohyňu lásky a krásy, Dionýza ako boha vína, vinohradníctva  a extázy. V rímskej mytológii boli zasa známi pod menami Venuša a Bacchus. Afrodita či Venuša bola obzvlášť dôležitá pre staroveký Rím. Múzeum J. Paula Gettyho uviedlo, že práve táto bohyňa lásky symbolizovala „imperiálnu moc Ríma“. Prvé Venušine chrámy boli  v Ríme postavené okolo roku 200 p. n. l. Rimania bohyňu žiadali o pomoc pri bitkách a jednotliví vodcovia sa s ňou neskôr spojili.

„Julius Caesar a jeho dedič Augustus si vytvorili obzvlášť pevné väzby s Venušou a tvrdili pritom, že pochádzajú z jej syna – trójskeho hrdinu Aeneasa“, tvrdí múzeum.

Dionýz, Dionýzos či Bacchus bol uctievaný už v mykénskom období, aj keď doteraz nie je známe odkiaľ pochádza jeho „kult“. Vo všetkých legendách je zobrazený s cudzím pôvodom. Dionýz bol synom Dia a Semele, dcéry kráľa Cadma (kráľa Théb). Diova manželka Hera nabádala tehotnú Semele, aby dokázala božskosť svojho milenca a presvedčila ho, nech sa ukáže vo svojej skutočnej podobe. Zeus Semele vyhovel, no jeho moc bola pre smrteľníka ničivá a Dionýzova matka bola zasiahnutá bleskami. Zeus syna zachránil tak, že ho zašil do stehna a nechal si ho tam dovtedy, kým nedosiahol zrelosť – Dionýz sa tak narodil dvakrát.

Vápencové hlavy Afrodity a Dionýza nie sú jedinými archeologickými objavmi, ktoré sa tento rok „dostali na titulky“.  V auguste tohto roka bola v Pompejach nájdená čiastočne mumifikovaná  kostra bývalého otroka. O kostre vedci hovorili ako o jednej z „najzachovalejších kostier“, aké sa kedy v starovekom meste našli. V tom istom mesiaci otvorila brány verejnosti aj starorímska reštaurácia s „rýchlym občerstvením“, objavená v roku 2019.

Hlava Dionýza vytesaná do vápenca Zdroj:www.livescience.com

Hlava Afrodity nájdená v starobylom meste Aizanoi Zdroj:www.livescience.com

Zdroje: www.aa.com.tr, www.livescience.com,  www.newsweek.com , www.britannica.com

Zdroj titulnej fotografie: www.aa.com.tr