Nedávno som videl grafiku popisujúcu pokles úrokových sadzieb za obdobie 700 rokov. Vyzerá nasledovne a jasne ukazuje trendovosť tohto javu. Sadzby jednoducho povedané „neustále klesajú“, a to tak dlho, že to môžeme brať za silne prítomný fakt.

Samozrejme, volatilita je prítomná aj tu, ako u každého makroukazovateľa, najmä keď jej pomôže idiocia vlád všetkého druhu – od „boľševického noka“, cez revolucionárov, až k vizionárom… ale o tom som nechcel.

Otázkou je prečo. Ak nám sadzby dlhodobo tendenčne klesajú, PREČO sa to deje?
Čo tak nasledovný pohľad:

Rastie objem bohatstva (keď chcete peňazí), a to ako nominálne (celý svet bezprecedentne desaťročia bohatne, mimo iné zúčtováva s chudobou tak, že je reálna perspektíva, že chudoba bude niečo, o čom budeme svojim vnúčatám hovoriť ako o rozprávkach), tak aj „per capita“ očistené o infláciu (úcta pre Hansa Roslinga, ktorý v tejto oblasti urobil veľa záslužnej práce a bohužiaľ už nie je medzi nami, RIP).

INZERCIA

A teda si dovolím zjednodušenú tézu (a ukameňujte ma všetci, čo chcete dáta pustiť cez kvantový počítač), že keď je peňazí stále viac, tak ich dostupnosť rastie, z roka na rok prestávajú byť vzácnym statkom a ich cena klesá (cena za požičanie aj uloženie). Keď je dopyt ľahko nasýtiteľný, cena statku logicky nerastie. A javí sa to ako fakt. Fakt, že bohatnutie planéty, ako aj jej priemerného občana, vedie k poklesu sadzieb.
Je tu otázka čo bude, keď ešte zbohatneme? Keď bude tých peňazí oveľa viac, aké bude vzácne ich zohnať, požičať si? No, nebude to vzácne a teda ani cenné … čaká nás teda zaujímavá doba.

Ostávam s pozdravom; zadĺžte sa neskôr, bude to lacnejšie. To je predsa veľký deflačný sen všetkých čo sa sťažujú, že všetko je stále drahšie.

P.S. Minulý týždeň Česká národná banka zvýšila sadzby. Takéto rozhodnutie sa deje hlasovaní sedemčlennej rady. Teda minimálne štyria členovia to považovali pre českú ekonomiku za dôležité a správne. Na trhu to vyvolalo prekvapenie, úžas a prakticky nikto to nečakal. A to nie preto, že by k tomu okolnosti neviedli, lebo viedli a bolo to v zásade správne rozhodnutie (potvrdia vám všetci, čo si v Prahe chcú kúpiť byt). Ale úžas to vyvolalo iba preto, že v dnešných časoch sa to už deje zriedka a skôr išlo o kontrariánsky ako médianový prístup.

Slovami českého klasika, „Kam jenom ten svět spěje?“