Tím holandských vedcov z Inštitútu Maxa Plancka sa zaoberal otázkou, čo u ľudí ovplyvňuje lateralitu (dominanciu alebo preferenciu jednej strany). Skúmali genetické mutácie z genómov viac ako 350-tisíc ľudí a chceli nájsť stopy dokazujúce, že určité aspekty DNA ovplyvňujú, ktorú ruku uprednostňujeme pri základných úkonoch, píše portál smithsonianmag.com odvolávajúci sa na odborný magazín nature.com.

Zistili, že to, ktorá ruka je dominantná, ovplyvňujú tubulíny – proteíny, ktoré vytvárajú vnútornú kostru buniek. Podľa Wikipédie je tubulín „dimérny proteín, skladajúci sa z dvoch podjednotiek – alfa-tubulínu a beta-tubulínu. Je predovšetkým základnou zložkou mikrotubulov a tieto tvoria dôležitú súčasť cytoskeletu eukaryotických buniek.“

V rôznych kútoch sveta sa percentá ľavákov líšia

Autori štúdie vysvetľujú, že v embryonálnom štádiu vývoja človeka sa ľavá a pravá strana mozgu zapájajú odlišne. Tieto rozdiely následne vedú k tomu, že ľudia majú v priebehu svojho vývoja špecifické preferencie – napríklad ku ktorej strane sa nakláňajú, keď sa objímajú, na ktorej strane úst majú tendenciu žuť a ktorou rukou držia ceruzku alebo pero.

Ľavá ruka je dominantná iba u 10 percent svetovej populácie, avšak skutočný počet ľavorukých sa môže v rôznych regiónoch sveta pohybuje 2 do 14 percent. Vedci predpokladajú, že rozdiely odrážajú vynucovanie používania pravej ruky v niektorých kultúrach, aj u nás bolo v minulosti bežné „preučovanie ľavákov.“

Predchádzajúca štúdia, ktorú vykonali pred štyrmi rokmi, spojila ľavorukosť so 48 génovými mutáciami. Väčšina z nich sa nachádzala v oblastiach DNA, ktoré neobsahujú gény pre tvorbu proteínov, ale môžu mať regulačné funkcie a podieľať sa na riadení génovej expresie. Podľa vedcov išlo o úseky, ktoré môžu riadiť gény súvisiace s tubulínmi.

INZERCIA

Tubulíny sú dlhé trubicovité vlákna, ktoré riadia tvar a pohyby buniek. V novej štúdii genetík a tiež neurológ Clyde Francks uvádza, že mikrotubuly zrejme ovplyvňujú, ktorá ruka je dominantná, pretože tvoria riasinky – vláskom podobné objekty v bunkovej membráne, ktoré počas vývoja človeka usmerňujú tok tekutín.

Výsledky štúdie

Francks so svojim tímom dôkladne skúmal genetické údaje 313 271 pravákov a 38 043 ľavákov z britskej Biobanky. Aby sa predišlo skresleniu genetickej asociácie, definovali štyri samostatné, geneticky homogénne skupiny jedincov, a to s ázijskými predkami, černošskými predkami, čínskymi predkami a bielymi predkami. Ako sa následne ukázalo, miera ľavorukosti sa medzi týmito skupinami líšila.

Analýza objavila konkrétne mutácie v beta-tubulínovom géne TUBB4B, ktoré boli u ľavákov 2,7-krát častejšie ako u pravákov. Táto skutočnosť môže poukazovať na úlohu mikrotubulov a proteínov s nimi spojených v rozvoji laterality mozgu. Hoci sa táto štúdia týkala relatívne malého počtu ľudí, vzácne genetické varianty môžu napovedať o vývojových mechanizmoch mozgovej asymetrie u človeka.

Tieto genetické mutácie boli spojené s rozdielmi v štruktúre mozgu, najmä v bielej hmote, ktorá obsahuje cytoskelet mozgu spájajúcej oblasti súvisiace s jazykom. Štúdia okrem iného naznačuje, že ľavorukí jedinci môžu mať výhodu pri vykonávaní verbálnych úloh.

Ľaváci tiež často zastávajú vysoké posty či politické funkcie. Zdroj: unsplash.com

Majú ľaváci bližšie k umeniu?

Aj keď medzi umelcami je skutočne veľa ľavákov, priamy súvis s používaním ľavej ruky a umeleckými sklonmi žiadna štúdia zatiaľ nepotvrdila. Všeobecne sa však hovorí, že títo ľudia sú kretívnejší a preto sú prirodzene úspešnejší v oblasti umenia či hudby, ale často tiež zastávajú vysoké posty či politické funkcie.

K slávnym a úspešným ľavákom patria napríklad: Vincent van Gogh, Michelangelo Buonarroti, Isaac Newton, Albert Einstein, Marie Curie, Paul McCartney, Ringo Star, Kurt Cobaina, David Bowieh, ale napríklad aj Bill Gates, Mark Zuckerberg či bývalí prezidenti USA Bill Clinton a Barack Obama.