Ak ste sa niekedy zamýšľali nad tým, či je Valentín pohanský sviatok, alebo kto bol vlastne svätý Valentín, nie ste sami. Dokonca aj historici sa hádajú o presných detailoch.

Svätý Valentín

Valentín bol údajne rímsky kňaz, ktorý v treťom storočí, za vlády cisára Claudia II, vykonával tajné svadby. Claudius bol známy svojou záľubou vo vojnových výpravách, a preto svojim vojakom zakázal uzatvárať manželstvá. Zastával totiž názor, že ženatý vojak starostlivosťou o rodinu oslabuje svoju bojaschopnosť a obetavosť pre cisára.

No kňaz Valentín tento zákaz ignoroval a naďalej tajne sobášil zaľúbené páry. Jeho rebelujúce konanie sa napokon donieslo až samotnému cisárovi, ktorý dal kňaza uväzniť. Počas uväznenie, v dome jedného zo šľachticov, vyliečil slepú dcéru svojho väzniteľa. Hovorí sa, že práve jej poslal svoj posledný list predtým ako ho 14. februára umučili a sťali.

Jeden alebo dvaja?

Valentín bolo v starovekom Ríme populárne meno a existuje najmenej 50 príbehov o rôznych svätcoch s týmto menom. Najstaršie dochované správy sú o dvoch Valentínoch, ktorý boli sťatí 14. februára a majú veľa spoločného. Obaja vraj počas väznenia uzdravili dieťa, čo viedlo k náboženskému obráteniu celej domácnosti, a boli popravení v ten istý deň v roku a pochovaní pri tej istej ceste. Nie je jasné, či sa tento príbeh začal jedným svätcom, z ktorého sa potom stali dvaja, alebo či si životopisci jedného muža vypožičali podrobnosti od druhého.

INZERCIA

Vedci a sviatok Valentína

Vedci, ktorí skúmali pôvod osláv lásky na Valentína, tvrdia, že v skutočnosti sa Valentín začal spájať s láskou až v neskorom stredoveku vďaka anglickému básnikovi Geoffreymu Chaucerovi.

V 13. storočí básnik Geoffrey Chaucer napísal báseň Parlament vtákov. V tomto období Chaucer aj iní spisovatelia oslavovali romantiku medzi rytiermi a vznešenými dámami, ktorí sa nikdy nemohli vydať, často preto, že už vydatý boli.

„Valentín, keď si tam každý vták príde vybrať svoju družku.“ Verš z básne Parlament vtákov

Ilustračná foto: Slejven Djurakovic, Unsplash

V 14. storočí sa šľachtici inšpirovaní Chaucerom a začali sami písať básne známe ako „valentínky“ pre svoje milostná partnerky.

3. máj alebo 14. február?

V mýte o svätom Valentínovi z Terni sa hovorí o jeho tragickej smrti 14. februára. No keď Chaucer písal o dni, keď si každý vták vyberá svojho partnera, nemyslel na 14. február, ale na 3. máj, deň oslavy jedného z mnohých ďalších svätých Valentínov, Valentína z Janova. Historici sa nazdávajú, že Chaucer napísal túto báseň na oslávenie zasnúbenia kráľa Richarda II. s Annou Českou.

A čo s Amorom?

Amor, okrídlený chlapček, ktorého často vidíme na valentínskych pohľadniciach a doplnkoch, je ďalším symbolom tohto sviatku. V rímskej mytológii bol Amor synom Venuše, bohyne lásky a krásy. Bol známy tým, že strieľal šípy na bohov aj ľudí, čo spôsobilo, že sa do seba okamžite zamilovali. No nie je jasné, kedy presne sa Amor dostal do valentínskeho príbehu.

Moderná doba

Galentínsky deň pripadá na 13. februára, teda deň pred najromantickejším dňom v roku. V tento deň môžete osláviť priateľov, ktorých máte radi.

Deň uznania nezadaných sa každoročne oslavuje po Valentíne,  15. februára. Slúži ako doplnok Valentína pre ľudí, ktorí sú slobodní a nie sú v manželstve alebo v romantickom vzťahu.

Ilustračná foto: Viktor Talashuk, Unsplash

Zdroje: History, Wikipedia, RealSimple, CountryLiving