Vinterfestuka si v nórskom meste Narvik každoročne pripomína odhodlanosť miestnych obyvateľov. Vybudovali železnicu, ktorá im zabezpečila ekonomickú samostatnosť a odolala aj vojnovým konfliktom.

Malé mesto s dôležitými povinnosťami

Hoci Narvik leží v severnej časti Nórska, nepokrývajú ho iba nemrznúce nánosy ľadu a snehu. Prístavné mesto sa nachádza v blízkosti fjordu Ofotfjord, ktorý je od polárneho kruhu vzdialený približne 200 kilometrov.

Ekonomika mesta prekvitá vďaka prevozu železnej rudy z baní v blízkosti trasy vedúcej cez okresy Kiruna-Gällivare v severnom Švédsku. Hlavným dôvodom je fakt, že švédske prístavy v Botnickom zálive sú v zime zamrznuté. Preto Narvik už od roku 1883 získal status rudného prístavu a v roku 1887 bol známy pod názvom Victoriahavn (Viktóriin prístav) – na počesť korunnej princeznej Švédska.

zdroj: www.pinterest.com

Súčasné pomenovanie získalo mesto o rok neskôr, keď sa podniky dostali do rúk nórskej vlády. Noví obyvatelia pribúdali najmä po dokončení jednej z najsevernejších železničných tratí na svete medzi Narvikom a Kirunou.

Bitky o územie

Históriu mesta ovplyvnila aj druhá svetová vojna, keď sa ho zmocnili nemecké jednotky. Vďaka výstavbe impozantnej arktickej železničnej trate – Ofotbanen sa mesto rozrástlo a ožilo. Nanešťastie, stanica sa stala svedkom ničivých následkov druhej svetovej vojny. V roku 1940 sa vo fjordoch obklopujúcich Narvik odohrala najväčšia námorná bitka v severnom Atlantiku.

zdroj: unsplash.com

Anglo-francúzske sily pomáhali pri znovudobytí prístavu 28. mája 1940, ale 9. júna sa kvôli kolapsu na francúzskom fronte museli presunúť na ďalšie bojisko. Po vojne sa zničené budovy zrekonštruovali a obnovila sa funkcia rudného prístavu. Rybolov a cestovný ruch sú dodnes ekonomickými oporami Narviku.

Mestský sviatok

Raz do roka sa mesto v severnom Nórsku prebúdza k životu práve vtedy, keď Slnko opäť porazí temnú arktickú zimu. Vinterfestuka, v doslovnom preklade Zimný festival, na desať dní uvedie ľudí do radostného kultúrneho festivalu plného koncertov, tanca, divadla, umenia, výstav a pouličných sprievodov.

Okolnosti vzniku festivalu v sebe spájajú tradície a život po industriálnej revolúcii. Prvýkrát sa slávnosť konala v marci roku 1956, vtedy ešte pod názvom Francúzsky festival. Oslavy odkazujú na príbehy, mýty a fakty z čias výstavby železničného systému Narvik a Kiruna okolo roku 1900.

Neoddeliteľnými postavami  Zimného festivalu sú železničiari a miestna hrdinka – „Čierna Medvedica“ (Svarta Bjorn). O tajomnej žene vieme len pár informácií, ale obyvatelia jej vzdali poctu sochou, ktorá je v blízkosti železničnej stanice Ofotban.

V skutočnosti sa volala Anna Rebecka Hofstad a počas výstavby železnice pracovala ako kuchárka. Podľa záznamov bola spoľahlivá a temperamentná, čo z nej urobilo legendu pre prácu, ktorú vykonávala v arktickej divočine. Za svedomitú prácu bola „odmenená“ nešťastným osudom. Zomrela ako 22-ročná po bitke s ďalším železničným kuchárom, ktorý jej zlomil rebrá a smrteľne udrel hlavu.

Festival, ktorý má hĺbku

Návšteva Narviku počas Vinterfestuky pripomína cestovanie v čase späť na koniec 18. Storočia. Na počesť týchto úspechov sa obyvatelia rôznych vekových kategórií obliekajú do historických šiat. Ženy nosia dlhé šaty a sukne a muži volia dobové doplnky, ako sú námornícke klobúky a šatky.

zdroj: pinterest.com

Tohtoročná Vinterfestuka trvá od 18. marca do 27. marca. V poradí 120. ročník doplní uvedenie nového vlaku s názvom Svarta Bjorn. Vzdáva poctu všetkým, ktorí pri budovaní železnice priložili ruku k dielu a starali sa o miestnych robotníkov.

Vyše 14- tisícové mesto navštívi počas festivalu dvojnásobný počet návštevníkov. Niet sa čo čudovať,  viac než 200 atrakcií v podobe hudobných vystúpení, workshopov a prehliadok krojov zamestnajú človeka na všetkých desať dní.

Zdroje: www.britannica.com, www.visitnarvik.com

Zdroj titulnej fotografie: www.unsplash.com