[insert page=’koronavirus-spravodajstvo‘ display=’content‘]

Nedávno sme mali v United Life článok o bratoch Samwerovcov, ktorí sa živia tým, že budujú vlastné nemecké kópie zväčšia amerických firiem a zarábajú tým, že tieto kópie zahraničné spoločnosti odkúpia za niekoľkonásobok pôvodne investovanej sumy. Ich zisky z takýchto operácií sa pohybujú rádovo v niekoľkých miliónoch eur. 

Kópie, zlepšovatelia a ďalší čínski bratia Samwerovci

Čína má dlhodobo povesť krajiny, ktorá skopíruje všetko, čo sa skopírovať dá. V 90. rokoch a na začiatku nového milénia bola neslávne známa kvôli (takmer) dokonalým kópiám značkového textilu. Za výhodné ceny sa dali v Číne zohnať všetky tovary od športových topánok Nike až po luxusné kabelky značiek Dior alebo Channel.

S ekonomickým napredovaním krajiny začali čínske firmy túžiť po produkcii sofistikovanejších výrobkov. To vyústilo do vzniku čínskych firiem ako Haier, ktorá vyrába bielu techniku a automobilky Geely, ktorá vlastní Volvo. Súbežne s nimi vznikli aj firmy Huawei, Lenovo, a Xiaomi zamerané na spotrebiteľskú elektroniku. 

Huawei začínal v 80. rokoch ako výrobca telekomunikačných káblov. Postupne pridal do produktového portfólia telefóny, laptopy a ďalšiu spotrebiteľskú elektroniku. Dnes je však svetovo známy aj kvôli extenzívnemu zavádzaniu 5G sietí, v ktorej je na svetovej špičke.

INZERCIA

Firma Lenovo, tiež založená v 80. rokoch, začínala ako dodávateľ pre americkú firmu IBM. Zakladatelia firmy si ale čoskoro uvedomili, že klávesnice pre počítače, ktoré vyrábajú na export do USA, nefungujú s čínskymi znakmi. Rozhodli sa to operatívne riešiť zložením tímu a vytvorením systému písania v čínskych znakoch, ktorý sa dnes používa nielen na počítačoch, ale aj vo všetkých mobilných zariadeniach vrátane smartfónov. Firme sa následne biznis rozbehol natoľko, že v roku 2004 kúpila od firmy IBM celú divíziu osobných počítačov. 

S rastúcou dôležitosťou služieb v čínskej ekonomike začali v Číne na prelome milénia vznikať spoločnosti, ktoré už dnes patria medzi svetových gigantov (nielen) v elektronickom obchodovaní. Každý počul o Alibabe a jej B2C odnoži Aliexpress. Málokto však vie, že Alibabu založil Jack Ma v roku 1999 s cieľom vytvoriť online adresár v štýle Zlatých stránok, ktorý by združoval na jednom mieste názvy všetkých čínskych firiem, ktoré by mohli dodávať tovar americkým firmám.

Jack Ma, zakladateľ spoločnosti Alibaba Group (foto: screenshot z Youtube)

Prepravnú spoločnosť JD, ktorá zabezpečuje expresné doručovanie zásielok v rámci Číny, možno považovať za čínsku verziu DHL. Youku je zasa „čínsky Youtube“. Konkurencia od americkej webstránky Youku netrápi, nakoľko Youtube je v Číne zakázaný. Čína má aj vlastný Starbucks, firmu Luckin Coffee, ktorá momentálne vyhlasuje vojnu Starbucks, ktorý bol v Číne oveľa skôr a dáva si za cieľ Starbucks v rozmedzí niekoľkých rokov úplne vytlačiť z miestneho trhu. Príkladom firmy, ktorej sa takýto krok podaril je „čínsky Uber“, firma Didi Chuxing. Tej sa podarilo skutočný Uber z Číny vytlačiť po niekoľkoročnej vojne, ktorá stála obe firmy desiatky miliónov dolárov. Podobný problém má v Číne viacero amerických technologických startupov, medzi inými aj Airbnb, ktorý čelí okrem firmy Xiaozhu aj niekoľkým ďalším čínskym kópiám. 

Sieť kaviarní LUCKIN COFFEE je čínskou alternatívou k Starbucksu (foto: luckincoffee.com)

„Super aplikácie“ a iné čínske technologické unikáty 

Vráťme sa späť k Alibabe. Zo spomínaných „čínskych Zlatých stánok“ vytvorila firma za menej ako dve desaťročia globálnu jednotku v elektronickom obchodovaní. Na západe počul málokto o platforme Taobao, ktorá je akýmsi Aliexpressom pre čínske obyvateľstvo. Platforma patrí pod skupinu Alibaba a generuje jej značné tržby.

Pri jej rozbiehaní čelil Jack Ma problému s úhradami za tovar, pretože v Číne ešte ani v roku 2005 nebolo rozšírené platenie kartami, nakoľko väčšina transakcií medzi obyvateľstvom prebiehala v hotovosti. Jacka to inšpirovalo k vytvoreniu platformy Alipay, ktorá spracúva bezhotovostné platby a umožňuje poslať finančné prostriedky každému, kto vlastní mobilný telefón.

Tento „vynález“ umožnil Číne úplne preskočiť éru používania platobných kariet a prejsť z plne hotovostných na takmer úplne bezhotovostné platby v priebehu niekoľkých mesiacov. Alibaba je v súčasnosti silná aj v cloudových riešeniach, expresnej donáške jedál, poskytovaní úverov pre malých a stredných podnikateľov a reklamnom biznise. Má dokonca aj vlastné filmové štúdia Alibaba Pictures, ktoré sa podieľajú aj na dvoch posledných častiach svetového blockbusteru Mission Impossible. 

Nemenej známou je v Číne spoločnosť Tencent, ktorá pôvodne prevádzkovala emailové kontá a chatovú platformu. Obe služby, ktoré sa takmer nelíšili od Yahoo email a ICQ, zastrešovala pod názvom QQ. Postupne do portfólia pridala reklamné služby, počítačové a mobilné hry, hudbu a filmy. Jej najznámejším produktom je WeChat, ktorý sa z čínskej kópie WhatsAppu rozvinul do akejsi super aplikácie, cez ktorú môžete napríklad:

• realizovať a prijímať platby (v obchodoch aj medzi jednotlivcami),
• zaplatiť za telefón, elektrinu, plyn alebo nájom, 
• darovať peniaze charite, 
• objednať vychovávateľku pre deti, 
• investovať na burze,
• objednať si odvoz u Didi (čínskeho Uberu) alebo donášku jedla
• kúpiť letenky a lístky na vlak, atď

Zoznam vecí, ktoré dokážete robiť cez WeChat, by mohol pokojne zabrať priestor celého tohto článku. 

Treticu čínskych technologických gigantov uzatvára firma Baidu, ktorá prevádzkuje čínsku verziu internetového vyhľadávača Google, ktorý je v Číne rovnako ako Youtube zakázaný. Baidu má vlastné mapy (Baidu Maps), prevádzkuje čínsku verziu Wikipedie (Baike) a ponúka cloudové riešenia. Najprofitabilnejším segmentom pre Baidu je internetová reklama. Momentálne firma extenzívne investuje do umelej inteligencie a vyvíja napríklad aj vlastné bezpilotné vozidlá. 

Čínsky vyhľadávač Baidu

Rozmach čínskych jednorožcov

S rastúcou kúpnou silou obyvateľstva a napredujúcim elektronickým obchodovaním vznikajú v Číne tisíce startupov, z ktorých mnohé sa derú na popredné priečky svetovo exkluzívneho klubu tzv. „jednorožcov“, čiže spoločností s trhovou hodnotou presahujúcou 1 miliardu amerických dolárov.

Svetovo najhodnotnejším jednorožcom, oceneným na 75 miliárd dolárov, je v tomto roku čínska spoločnosť ByteDance, ktorá sa orientuje na prepájanie umelej inteligencie so službami vytvárania obsahu pre používateľov. Druhou v rebríčku je už spomínaný čínsky Uber, spoločnosť Didi Chuxing. 

Medzi najdiskutovanejšie čínske startupy tento rok patria spoločnosti Pinduoduo, iQiyi a Scale AI. Pinduoduo integruje nakupovanie online a sociálne média a umožňuje ľuďom vytvoriť si vlastnú „nákupnú skupinu“, ktorá môže svojou veľkosťou a kúpnou silou vyťažiť čo najviac z dostupných zliav. Skupinová zľava umožňuje individuálnym zákazníkom získať zľavu na produkty až do výšky 90 percent.

Startup iQiyi integrovaním krátkych a dlhých videí zasa pripomína kombináciu Youtube a Netflixu, rozdiel je však v tom, že ponúka možnosť rozšíreného product placementu, kde si v rámci platformy dokážete oblečenie alebo doplnky nosené hercami v epizódach jednotlivých seriálov priamo zakúpiť v e-shope už počas pozerania.

Zaujímavým čínskym startupom je aj Neolix, ktorý predáva jedlá a nápoje na krátke vzdialenosti v zábavných parkoch a iných verejných priestranstvách na báze pojazdnej predajne, ktorá je ale unikátna tým, že predaj prebieha bez zapojenia ľudí – či už ide o predajcov, ktorých nahrádzajú online platby prostredníctvom QR kódu alebo šoférov, ktorí nie sú potrební nakoľko ide o autonómne vozidlá. Ambíciou startupu je umožniť autonómny predaj aj na tých najrušnejších uliciach Číny. Bude zaujímavé sledovať ako sa im to podarí.

Unikátny je aj startup Scale AI, ktorý vyvíja integrovaný systém na trénovanie bezpilotných vozidiel. Firma integruje desiatky tisícov fotiek a videí situácií z reálneho života ako aj simulácií a prepája ich za účelom vytvorenia inteligentného autonómneho riadiaceho softvéru, ktorý bude schopný rozpoznať nebezpečenstvo na ceste a rozhodnúť lepšie ako skutoční ľudia. 

Expozícia firmy na technologickom veľtrhu v Číne (foto: archív autorky)

Ako je možný takýto rast startupov?

Ak vám dal tento článok nádej a predstavu, že v dnešnej dynamickej dobe sa dá dokázať skutočne všetko, skúste sa na chvíľu zastaviť. Netvrdím, že je nemožné replikovať úspechy spomínaných čínskych firiem, musíte si však uvedomiť, že ich úspechy sú do značnej miery podporené ekonomickým systémom, v ktorom vznikli. 

Protekcionistická politika Číny voči vonkajším technologickým spoločnostiam (napríklad zákaz Google, WhatsApp, Facebooku, či Twitter) nechala na trhu začiatkom tohto tisícročia obrovskú medzeru, ktorú bolo potrebné vyplniť. Spomínané firmy sa tejto roly ujali a postupne vytvorili celé online spoločenské ekosystémy, ktoré sú síce obdivuhodné a funkčnejšie ako akékoľvek online platformy zo západu, nie sú však prenosné na naše európske podmienky, predovšetkým kvôli nesúladu v oblasti ochrany súkromia používateľov. 

Absencia legislatívnych obmedzení umožňuje čínskym startupom rásť bez nutnosti riešiť GDPR a ďalšiu byrokraciu, ktorou sme zaťažovaní na západe. Výhodou je aj obrovský trh, ktorý umožňuje rýchle dosiahnutie kritickej masy používateľov a relatívna dostupnosť financovania. Podľa Boston Consulting Group trvá čínskym startupom dosiahnutie statusu tzv. „jednorožca“ v priemere 4 roky, kým v USA potrebujú startupy na dosiahnutie tejto obdivuhodnej méty zvyčajne až 7 rokov. 

O čínskych startupoch a ich inovačnej kapacite budeme ešte určite veľa počuť. Sama som zvedavá na to, s čím nás prekvapia v budúcnosti.