Fascinácia červenou planétou pretrvá a Mars zostáva jedným z najzaujímavejších objektov na výskum. Vedci už dlhšie tušia, že na Marse kedysi mohla existovať voda, čo naznačujú stopy po riekach a jazerách. Záhadou však zostáva, kam táto voda zmizla.

V novembri minulého roku dva nezávislé vedecké tímy prišli na zaujímavý objav. Po náraze meteoritu do povrchu planéty zaznamenali seizmické vlny. Vďaka nim mohli „nahliadnuť“ do útrob vesmírneho telesa, čím zistili, že ich poznatky o Marse boli mylné.

Údaje zo sondy so seizmometrom odhalili novú vrstvu medzi jadrom a plášťom planéty. To znamená, že jadro Marsu je menšie a hustejšie než sme si mysleli. Hoci sa tímy rozchádzajú na presnej mierke, zhodujú sa na tom, že ju tvorí roztavená hornina.

Novoobjavená vrstva môže brániť vzniku magnetického poľa, bez ktorého sú planéty mimoriadne zraniteľné voči prudkému slnečnému vetru. V jeho dôsledku mohla planéta prísť o všetku vodu. Nová štúdia však naznačuje, že nezmizla, len sa ukrýva.

Dostatok vody na vytvorenie oceánov

Nová štúdia vydaná v prestížnom vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) využila rovnakú sondu so seizmometrom. Ide o InSight Lander, ktorý v roku 2018 vyslal na Mars Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).

Pomocou seizmickej aktivity pri skúmaní vnútra Marsu geofyzici našli dôkazy o veľkej podzemnej zásobe tekutej vody. Tá by stačila na naplnenie oceánov na povrchu planéty, ako tomu bolo pred viac ako tromi miliardami rokov, keď voda pokrývala povrch.

Za novým objavom stoja Vashan Wright, Matthias Morzfield a Micheal Manga. Všetci traja pôsobia na Kalifornskej univerzite. Wright a Morzfield sú na institute oceánografie v San Diegu, zatiaľ čo Manga je na katedre vied o Zemi a planétach v Berkley.

Títo vedci odhadujú, že množstvo podzemnej vody by mohlo pokrývať celú planétu do hĺbky jedného až dvoch kilometrov. Oceány na našej planéte sú ešte hlbšie, pričom najvzdialenejší bod od hladiny je Mariánska priekopa v hĺbke 10 994 metrov.

Prispeje objav ku kolonizovaniu Marsu?

Ako sme uviedli v predchádzajúcom článku, kolónie na Marse musia byť do veľkej miery samostatné, keďže prípadne donášky surovín by boli finančne a časovo náročné. Hoci sa môže zdať, že nový objav pomôže kolóniám, zdá sa, že to tak nebude.

Táto zásoba podzemnej vody nebude veľmi užitočná, keďže čerpanie vody z nej nebude jednoduché, prípadne možné. Tekutá voda sa totiž nachádza v malých puklinách a póroch v hornine uprostred marťanskej kôry niekoľko kilometrov pod povrchom.

Portál UC Berkley News uvádza, že voda sa môže nachádzať v hĺbke od 11,5 do 20 kilometrov pod povrchom Marsu. Podľa portálu by bol takýto vrt náročný aj na Zemi. Aj keď nepomôže budúcim kolóniám, môže pomôcť inému vedeckému odboru.

Voda pod povrchom nie je vo forme ľadu. Zdroj: James Tuttle Keane/Aaron Rodriquez/Scripps Institution of Oceanography

Toto zistenie totiž poukazuje na ďalšie sľubné miesto, kde by sme mohli hľadať mimozemský život. Má to však háčik, musíme sa k nemu najprv dostať. Medzičasom však ich objav prináša odpovede na otázky ohľadom geologickej histórii planéty.

„Pochopenie kolobehu vody na Marse je veľmi dôležité pre pochopenie vývoja klímy, povrchu a vnútra,“ povedal Vashan Wright, spoluautor novej štúdie. „Užitočným východiskom je určiť, kde sa voda nachádza a koľko jej je,“ dokončil svoju myšlienku.

Voda ako základ života

Práve klíma zohráva veľkú rolu vo vývoji života. „Zistenie, že existuje veľký rezervoár tekutej vody, poskytuje určitý pohľad na to, aká bola alebo mohla byť klíma,“ ozrejmil spoluautor Micheal Manga a dodal, že voda je nevyhnutná pre život ako ho poznáme.

Vedec Manga nevidí dôvod, prečo by novoobjavená zásobáreň vody nemohla byť vhodná pre život. „Na Zemi to určite platí – v hlbokých baniach je život, na dne oceánov je život,“ ozrejmil Manga s tým, že doposiaľ nenašli žiadne dôkazy o živote na Marse.

Avšak domnieva sa, že identifikovali miesto, ktoré by mohlo poskytnú podmienky na udržanie života mimo našej planéty. Vedci z NASA sa o podobný úspech podelili v októbri minulého roka, keď sa im podarilo po rokoch pozbierať vzorku z asteroidu Bennu.

V predchádzajúcom článku sme informovali o tom, že analýza vzoriek preukázala veľké množstvo vody vo forme hydratovaných ílových minerálov. Zároveň obsahuje uhlík, ktorý spolu s vodou tvoria základné prvky, bez ktorých život nemôže existovať.