Faktom je, že všetci sme už boli oklamaní a patrične sme niekoho obalamutili. Na počiatku tohto nekonečného víru klamstiev stojí milosrdná lož, ktorú veľmi dobre poznáme. Odhalené tajomstvo s Ježiškom, ktorý nosí darčeky nám otvára dvere do úplne nového sveta. Postupom času prevezmeme štafetu a naučíme sa kvalitnejšie ohýbať pravdu v náš prospech. Staneme sa takpovediac majstrami vo svojom odbore.

ilustračná fotografia dievčaťa s prstom na perách, zdroj: unsplash.com

Klameme všetci

Pomocou rôznych zaužívaných klišéovitých fráz sa snažíme napríklad upevňovať vzťahy. Ako vzor uvedieme pozitívnu reakciu na nevhodný dar. Tento proces nie je taký jednoduchý, pretože okrem verbálnej odozvy musíme aktívne potláčať mimiku, ktorá je zrkadlom našich myšlienok.

Láskavé lži sa v našich životoch objavujú častejšie, ako by sme boli ochotní priznať.

Upokojiť vás môže skutočnosť, že ide o spoločenský problém. Avšak, ak to robíme všetci, tak nie sú naše konverzácie neefektívne? Nuž, to sa zrejme nedozvieme, pretože cieľom človeka, ktorý klame je presvedčiť komunikanta, aby uveril alternatívnej pravde. Zas na druhej strane netreba zabúdať, že existujú faktory (napr. povahové vlastnosti človeka), ktoré nás ovplyvňujú pri samotnom rozhodovaní.

Prečo toľko klameme?

Najpredávanejší autori amerických novín the New York Times David Maxfield a Joseph Grenny na youtubovom channeli VitalSmarts Video divákom vysvetľujú, prečo ľudia klamú. Joseph Grenny pripravil experiment, v ktorom mali teenegeri hádzať látkové vankúšiky do troch očíslovaných otvorov.

Aby bol experiment o niečo zaujímavejší, tak im bola prisľúbená finančná odmena v závislosti od počtu presných hodov. V praxi to vyzeralo tak, že ak sa účinkujúci experimentu trafil do otvoru číslo jeden, tak dostal iba 1 dolár, ak sa trafil do čísla tri, tak dostal 3 doláre.

Počas záverečného sčítania o svojom výsledku klamalo až 80 percent respondentov. Experiment sa pokúsili spraviť ešte raz s tým, že študenti museli podpísať dohodu, v ktorej sa zaviazali k pravdovravnosti. Pod prísľubom morálnej zodpovednosti sa výsledok otočil a 80 percent študentov uviedlo pravdivý údaj.

Z experimentu zisťujeme, že klamaním si uľahčujeme život a, že kľúčom k morálnosti je neustále si ju pripomínať. 

Klamú extroverti častejšie ako introverti?

Nie všetci extroverti sú náchylní na klamstvá. Poľskí vedci zistili, že extroverti, ktorí disponujú vysokou inteligenciou, výbornou pamäťou a aj perfektnou schopnosťou sústredenia sa, si zväčša vyberajú na dosiahnutie svojho cieľa ľahšiu cestu (podvod).  Zároveň vysvetľujú, že takéto konanie je pre extrovertov mimoriadne atraktívne, pretože zo spoločenského statusu čerpajú rôzne benefity.

Introverti a extroverti s nižšou inteligenciou sa prevažne držali pravidiel a nevyužívali klamstvo v svoj prospech. Pre introvertov nie je až taká láskavá možnosť podvodu.

Klamstvo aktivuje náš mozog

Klamanie je tvorivá činnosť, pri ktorej aktivujeme až tri časti mozgu. Prednú cingulárnu kôru, ktorá je zodpovedná za sledovanie chýb. Dorzolaterálnu prefrontálnu kôru táto oblasť je zapojená do plánovania, odôvodňovania a rozhodovania. Rovnako zohráva dôležitú úlohu pri emóciách. A taktiež temenná kôra, ktorá spracováva informácie, prúdiace z jednotlivých zmyslov a spracovávaniu reči.

Ľudia, ktorí sa snažia klamať samých seba potrebujú na to vynaložiť omnoho viac úsilia ako ľudia, ktorí chcú oklamať ,,iba“ svoje okolie.

Zaujímavosti o klamstvách

• Nie sme jediný druh, ktorý využíva lesť vo svoj prospech. Túto zručnosť si osvojili aj Kapucínske opice. Mláďatá, ktoré si chcú zadovážiť potravu musia staršie opice oklamať zvukmi, ktoré signalizujú poplach. Takýmto spôsobom ich odplašia od jedla, ktoré následne skonzumujú.
• V priemere vyslovíme dve klamstvá denne.

Touto otázkou záverečnou nechávame článok otvorený: ,,Chceli by ste, aby sa zmenili na pravdu všetky klamstva?“