Ilustračná fotografia: Palivové články s vodíkom v novej Toyote Mirai

Využitie vodíka bude hrať viac kľúčovú úlohu vo viacerých ekonomík, vrátane tej slovenskej. Výsledkom budú zmeny v odvetviach ako energetika, doprava, či oblasť vykurovania. Právnická spoločnosť CMS vypracovala príručku, ktorá poskytuje pohľad a názory vybraných globálnych energetických expertov na túto oblasť a zároveň poskytuje analytický pohľad na to, ako možno vodík využiť v rôznych projektoch a ako môže rozvíjať rôzne sektory ekonomík na celom svete.

Medzinárodné dohody a ciele

Hnacím motorom pre väčšinu krajín pri podpore využitia vodíka bolo podpísanie Parížskej dohody, ktorá signatárov zaväzuje reagovať na hrozby zmeny klímy. Niektoré štáty sa zaviazali, že do roku 2050 dosiahnu úplne zastavenie produkcie emisie skleníkových plynov. Podobné záväzky prijímajú aj veľké spoločnosti, či investori. Zníženiu emisií má pomôcť aj tzv. nízkouhlíkový vodík, ktorý by pomáhal zlepšovať kvalitu ovzdušia v mestách, podporoval by tvorbu  nových pracovných miest, zlepšoval by energetickú bezpečnosť a poskytoval by tiež potrebné služby v oblasti stability energetických sietí. 

„Dopyt po vodíku sa od roku 1975 strojnásobil a stále rastie. Aj keď je dnes vodík vyrábaný takmer úplne z fosílnych palív, vďaka výskumu sa zdokonaľujú nové spôsoby výroby nízkouhlíkového vodíka, ktorý pomôže dosiahnuť ciele znižovania emisií,“ hovorí Michal Huťan, partner a vedúci lokálneho tímu pre energetiku a infraštruktúru CMS Slovensko. 

INZERCIA

Vodík v slovenskom automobilovom priemysle

Využitie vodíka je zatiaľ u nás v počiatočnej fáze, avšak verejný i súkromný sektor už o tieto projekty prejavil záujem. Podporilo ich aj Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré je u nás zodpovedné za stratégiu využitia obnoviteľných zdrojov energie a celkovú dekarbonizáciu slovenského priemyslu a dopravy. Podpora vodíkovej stratégie by mala byť podľa ministerstva jednou z hlavných činností Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.

Automobilový priemysel na Slovensku je najdôležitejším odvetvím a hybnou silou ekonomiky s 13% podielom na HDP. V roku 2019 tvoril automobilový priemysel takmer polovicu z celkovej slovenskej priemyselnej výroby (49,5 %), ako aj slovenského vývozu (46,6 %). „Jednou z najväčších výziev, ktorým slovenský automobilový priemysel čelí, je zníženie uhlíkovej stopy a prejsť k nízkouhlíkovým zdrojom energie, ako napríklad vodík,“ hovorí Michal Huťan. 

Na Slovensku nie sú v súčasnosti zaregistrované žiadne vozidlá na vodíkový pohon a infraštruktúra na vodíkové palivo pre elektrické vozidlá na palivové články ešte neexistuje. Najvýznamnejšou prekážkou je absencia siete vodíkových čerpacích staníc. Ich základná sieť by mala byť vybudovaná do roku 2023. 

Na správanie slovenských zákazníkov pri nákupe vozidiel s palivovými článkami vplýva ich relatívne vysoká cena v porovnaní s vozidlami so spaľovacím motorom. Na druhej strane sú ceny vozidiel s palivovými článkami v kategórii M1 približne na rovnakej úrovni ako batériové elektrické vozidlá. Ďalším ekonomickým faktorom je cena paliva. „Vodík má v súčasnosti podobnú cenu ako benzín a nafta. Cena vodíka je stabilná a v poslednej dobe klesá z dôvodu znižovania jeho výrobných nákladov, čo môže v blízkej budúcnosti ovplyvniť správanie zákazníkov,“ vysvetľuje Michal Huťan. 

Priemysel a vykurovanie

Na Slovensku dnes pôsobia dvaja veľkí producenti vodíka. Ide o chemické závody Fortischem v Novákoch a Duslo Šaľa. Vyrobený vodík firmy využívajú hlavne pri ich vlastných výrobných procesoch a nevyvážajú ho. Potenciál na využitie vodíka je však v oblasti vykurovania. Slovenská vláda zvažuje využiť potenciál vodíka vpúšťaním do siete na zemný plyn, ktorý by vytlačil spotrebu metánu a znížil emisie. V prospech tohto projektu hovorí dobre rozvinutá domáca rozvodná sieť zemného plynu, keďže až 94 % populácie má k nej prístup. Distribučná sieť zemného plynu poskytuje zemný plyn pre viac ako 80 % domácností, ako aj pre komerčné budovy. Väčšina dodávaného plynu sa pritom používa na vykurovanie. 

„Miešanie vodíka sa zatiaľ na Slovensku nevyužíva, ani nereguluje. Očakávali by sme však, že vykurovanie zemným plynom zostane dominantné a tak využitie mixu vodíka a zemného plynu by mohlo byť atraktívne pre dosiahnutie cieľa zníženia emisií v ovzduší,“ hovorí Michal Huťan. Potrebné je však vyriešiť technické prekážky, ako napríklad možná korózia potrubí v prípade vyššej koncentrácie vodíka. 

Budúcnosť využitia vodíka na Slovensku

Trh s vodíkom na Slovensku sa zatiaľ rozbieha a má perspektívnu rastu. Hovorí o tom aj ministerstvo hospodárstva, podľa ktorého by malo byť ambíciou Slovenska byť medzi lídrami v oblasti alternatívnych pohonných systémoch pre autá. Budúcnosť by mohol mať aj výskum a vývoj technológií na skladovanie vodíka. Obmedzené využitie vodíka u nás zatiaľ neprilákalo súkromných investorov. Existuje však verejné financovanie na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie financované zo štátnych aj európskych zdrojov.

„Zaujímavosťou je, že sa u nás uvažuje aj o výrobe nízkouhlíkového vodíka pomocou jadrovej energie. S využitím štyroch reaktorov sa očakáva, že sa  vyrobí viac jadrovej energie, ako je potrebné pre domácu spotrebu. Prebytočná energia by sa mohla použiť na napájanie elektrolyzérov na výrobu vodíka,“ hovorí Michal Huťan. Ak zoberieme do úvahy, že vo výstavbe je piaty blok a šiesty sa plánuje, kapacita na výrobu vodíka z jadrovej energie by mohla ešte stúpnuť. 

Zmeny pravdepodobne čaká chemický priemysel, pretože väčšina vodíka, ktorá sa v ňom používa, sa vyrába z fosílnych palív. Slovensko zvažuje zaviesť do systému verejnej dopravy aj autobusy na vodíkový pohon, ktoré už boli úspešné nasadené do prevádzky v niektorých európskych mestách, napríklad v susednej Českej republike. 

„Ak chceme u nás splniť ciele znižovania emisií formou využívania vodíka, nemali by sme zabúdať aj na právnu stránku. U nás, rovnako ako v mnohých iných krajinách, zatiaľ neexistujú právne normy pre vodíkovú technológiu a projekty nemajú žiaden osobitný regulačný rámec,“ hovorí Michal Huťan. Projekty na využitie vodíka dnes prechádzajú existujúcim legislatívnym prostredím pre oblasť obnoviteľnej energie. 

Vodíkové projekty na Slovensku

V praxi už u nás existujú prvé reálne projekty. V obci Močenok schválila Európska únia finančné prostriedky na rozvoj nového parku veterných elektrární s elektrolyzérom na výrobu vodíka. Park bude postavený vedľa chemickej továrne Duslo. Po uvedení do prevádzky sa plánuje, že továreň už nebude musieť vyrábať vodík pre svoje vlastné potreby z plynu, ale bude ho získavať z veternej elektriny. Termín výstavby veternej elektrárne však zatiaľ nebol stanovený. 

V bratislavskej rafinérii Slovnaft sa plánuje v nasledujúcich rokoch postaviť nový závod na výrobu vodíka zo zemného plynu. Vodík z tohto výrobného závodu sa bude využívať prevažne na interné technologické procesy. 

Majiteľ spoločnosti Kia Motors, spoločnosť Hyundai Motor Group, má vo svojom portfóliu už vodíkové automobily. Generálny riaditeľ Kia Motors Slovakia uviedol, že v budúcnosti by sa určitá časť výroby vodíkových automobilov mohla realizovať v továrni v Žiline.

V štádiu príprav sú prvé vodíkové čerpacie stanice, ktoré by mala postaviť Slovenská inovačná a energetická agentúra. V hre je aj využitie 11 čerpacích staníc na CNG prevádzkovaných Slovenským plynárenským priemyslom, z ktorých by sa mohli stať vodíkové čerpacie stanice.

Technická univerzita v Košiciach navrhla výskumné stredisko pre vodík zamerané na jeho využitie pre pohon osobných vozidiel. Zatiaľ však nebol pre tento projekt stanovený časový rámec. Zamýšľané centrum by realizovalo základný aj aplikovaný výskum vo výrobe, skladovaní a spaľovaní vodíka pre automobilový priemysel.