Planéta Zem je len jedným z mnohých telies, ktoré existujú v rozľahlom vesmíre. Rokmi budovaným ľudským poznaním vieme vysvetliť mnoho biologických, chemických či fyzikálnych javov, no dodnes úplne nevieme, ako to bolo so vznikom vhodných podmienok pre existenciu života na našej planéte.

Odpoveď na túto otázku však môžeme nájsť pri skúmaní vesmíru. Dlhodobým pozorovaním vesmírnych telies a získavaním vzoriek z ich povrchu môžeme získať informácie o ich zložení. Práve z to nám môže pomôcť lepšie pochopiť ako vyzeral vesmír pri jeho vzniku, či to, ako vznikol život.

V minulosti sme mohli vidieť niekoľko misií, ktoré si kladli tento cieľ. Najaktuálnejšia však je misia amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír, keďže tá započala len v roku 2016, uvádza portál Teraz.sk.

Koncom septembra tohto roku sa na Zem vrátila kapsula, ktorá so sebou priniesla historicky najväčšie množstvo vzorky z vesmíru – približne 250 gramov. Šéf NASA Bill Nelson pri blahoželaní jeho spolupracovníkom povedal: „Nemožné sa stalo možným.“

Priebeh misie

Spomínaný asteroid Bennu bol vybratý spomedzi pol milióna známych asteroidov na základe viacerých faktorov. Ako informuje portál Veda na dosah, prvým z nich bola malá vzdialenosť od Zeme. Okrem toho jeho priemer nesmel byť menší než 200 metrov a musel obsahovať veľkú zásobu primitívneho uhlikáteho materiálu.

V rámci misie NASA New Frontiers bola vypustená sonda s názvom OSIRIS-REx 8. septembra 2016. K svojmu cieľu sa však dostala až o dva roky a tri mesiace, čiže 3. decembra 2018. Takmer celý nasledujúci rok strávila sonda analyzovaním a mapovaním asteroidu.

V októbri roku 2020 sa sonda konečne priblížila k samotnému asteroidu. Pomocou robotickej ruky sa sonda dotkla povrchu vesmírneho telesa, čím rozvírila okolitú horninu a prach, píše NASA na svojej webovej stránke. Po nazbieraní minimálneho množstva vzorky – 60 gramov – sa kapsula uzavrela.

Tým sa ukončila najťažšia časť misie a nasledovala 2,5-ročna cesta späť na Zem. Sonda nakoniec vypustila kapsulu chránenú tepelným štítom a vybavenú systémom padákov smerom k povrchu našej planéty. Misia sa skončila 24. septembra, kedy kapsula dopadla na púšti v americkom štáte Utah.

Neočakávaný objav

Na spomínanej púšti sa dlho nezdržala, keďže krátko po dopade ju vypátrali a previezli do laboratórií NASA v štáte Texas. Tam ju začali pomaly preskúmať, čím odhalili, že sonde sa podarilo získať omnoho viac materiálu než očakávali, informuje portál televízie CNN.

„Prvá analýza ukázala, že vzorky obsahujú veľké množstvo vody vo forme hydratovaných ílových minerálov a obsahujú uhlík vo forme minerálov aj organických molekúl,“ povedal Nelson.

Na asteroide Ryugu objavili japonskí vedci uracil, jednu z nukleobáz RNA. Zdroj: pexels.com/@neale-lasalle-197020/

Práve uhlík a voda sú základné prvky, bez ktorých život ako ho poznáme nemôže existovať. To znamená, že niekde vo vesmíre sa môže nachádzať mimozemský život, o ktorom sme vás informovali vašom predchádzajúcom článku.

Transformáciu našej planéty vysvetlil hlavný výskumník tejto misie Dante Lauretta: „Dôvodom, prečo je Zem obývateľná, prečo máme oceány, jazerá, rieky a dážď, je to, že tieto ílové minerály pristáli na Zem pred 4 až 4,5 miliardami rokov a urobili náš svet obývateľným.“

Týmto úspechom však skúmanie nekončí, pretože spomínaný objav zišiel iba z časti vzorky, ktorá bola okamžite dostupná po otvorení kapsule. Ďalšia časť sa však schováva vo vnútornej kapsule. Vedci dúfajú, že objavia reťazce aminokyselín, ktoré tvoria proteíny.

Minulosť a budúcnosť asteroidu

Materiály, ktoré sa americkým vedcom podarili získať môžu posunúť ľudské chápanie vzniku života a slnečnej sústavy. „Keď nahliadneme do dávnych tajomstiev zachovaných v prachu a horninách asteroidu Bennu, odomkneme časovú schránku, ktorá nám ponúka hlboký pohľad na počiatky našej slnečnej sústavy,“ uviedol Laurett počas tlačovej konferencie.

Okrem toho im ponúkne aj hlbšie poznanie o asteroide, ktorý môže ohroziť život na Zemi. Obežná dráha našej planéty a asteroidu sa totiž majú v budúcnosti prekrížiť. Najviac rizikovým by mal byť koniec 22. a začiatok 23. storočia.

Ako informuje National Geographic, asteroid má 24. septembra 2182 šancu 1 ku 2700, že zasiahne našu planétu. Toto číslo síce znie desivo, no táto situácia pravdepodobne nenastane. Pravdepodobnosť, že nás nezasiahne v najbližších troch storočiach je až 99,9 percenta.