Wood Wide Web (Ilustračná foto: Wilhelm Gunkel)

Stromy pri fotosyntéze uvoľňujú sacharidy do zeme, čím poskytujú zdroje energie pre iné organizmy. Podzemné mikroorganizmy na oplátku spájajú jednotlivé rastliny tak, aby boli rovnomerne rozmiestnené po celej ploche lesa s dostatkom živín. Informácie ukryté v tomto vzácnom prepojení poskytujú kľúčové údaje o všetkom živote na našej planéte. Suzanne Simardová počas svojej doktorandskej práce v roku 1997 objavila po prvý krát tento informačný a komunikačný systém medzi mikroorganizmami, rastlinami a hubami.

Táto podzemná sociálna sieť, stará takmer 500 miliónov rokov, sa stala známou ako „wood wide web“.

Profesor Thomas Crowther so svojím tímom vedcov z Crowtherovho laboratória na ETH Zürich vo Švajčiarsku a Stanfordovej univerzity sa rozhodli použiť strojové učenie na zmapovanie tejto zložitej siete húb a baktérií, ktorá spája stromy.

Obrovská databáza

Dáta, s ktorými pracoval vedecký tým zahrňovali informácie o 28 000 druhoch stromov žijúcich vo viac ako 70 krajinách sveta. Zistenia viedli k záveru, že určité druhy mikroorganizmov žijú len v určitých oblastiach sveta. Informácie získané o výskyte mikroorganizmov a o ich spojení s rastlinami pomôžu výskumníkom a ochrancom prírody zistiť, ako obnoviť konkrétne bioregióny na celom svete.

2 dôležité druhy húb

Huby vytvárajú mykorízu s koreňmi rastlín a prostredníctvom týchto spojení si odovzdávajú látky, ktoré oba organizmy potrebujú na svoj rast. Mykoríza je všade. Každý meter v lese, môžu pokrývať stovky kilometrov husto uložených hubových vlákien. Sú to optické káble lesnej siete.

Mykoríza je obojstranne prospešný vzťah, kde huba získava najmä sacharidy, rastlina zase minerálne soli, hlavne fosforečňany.

Ektomykorízne huby (EM) sa väčšinou vyskytujú v chladnom a suchom podnebí. Tieto huby obklopujú korene stromov bez toho, aby do nich prenikali. Takéto spojenie umožňuje mikróbom nasávať to, čo potrebujú, bez toho, aby sa narušil voľný tok informácií medzi stromami. Množstvo uskladneného uhlíka a pomalší spôsob jeho uvoľňovania v tomto vzťahu medzi hubami a rastlinami je účinnejší v boji proti klimatickým zmenám.

Narozdiel od EM húb, arbuskulárne huby (AM) prenikajú do koreňov stromov. Tento druh sa  vyskytuje v teplejšom a vlhšom podnebí a vytvára rýchlejší kolobeh uhlíka. S otepľovaním Zeme začínajú lesy vo vyšších zemepisných šírkach prechádzať z EM na AM, čím takisto strácajú svoju dôležitú komunikačnú sieť. Momentálne je 60% všetkých stromov prepojených EM hubami.

Málo sa o nich hovorí, ale tvoria veľmi dôležitú ríšu na našej zemi. Väčšina z nich sa ukrýva pod zemou. (Ilustračná foto: Jesse Dodds)

Ako funguje mykorízna sieť?

Ďalšia úroveň interakcie je výmena živín medzi susednými rastlinami, ktoré využívajú huby ako dopravnú cestu. Ako sa hubové vlákna šíria, môžu sa spájať s viacerými rastlinami a vytvárať spoločné siete. Prostredníctvom týchto sietí si rastliny môžu vymieňať cukry, živiny, vodu aj dôležité informácie.

Z výskumov vyplýva, že jednotlivé rastliny sa delia s tými, ktorí to potrebujú. Materské stromy posielajú uhlík sadeniciam a odumierajúce stromy darujú živiny svojim susedom. Niektoré stromy dokonca prejavujú priazeň a poskytujú viac zdrojov blízkym príbuzným rastlinám.

Vďaka prepojeniu všetkých svojich obyvateľov lesy vytvárajú obrovské superorganizmy.

Dark Web

Ako aj online sieť, aj mykorízna sieť ma svoju temnú stránku. Na každú brezu, ktorá daruje uhlík svojim susedom jedliam, pripadá orchidea, ktorá uhlík z okolitých stromov kradne. Na každú rastlinu, ktorá informuje ostatné o vypuknutí choroby, existuje jedna, ktorá vyšle toxíny, aby zabila svojich konkurentov.

Tak ako ľudská spoločnosť, aj rastlinná spoločnosť sa vyznačuje rozmanitosťou, schopnosťou pomáhať a brániť, spolupracovať a využívať. Príroda je postavená na prepojeniach a my tiež.