Zaujímavosti, história
Z hendikepu urobila prednosť: Ako skončil osud slávnej fúzatej dámy Clémentine Delait?
Nadmerne ochlpené ženy boli v minulosti terčom posmechu, často vystupovali v cirkusoch ako atrakcie.
Clémentine Delait sa vzoprela vtedajším názorom a práve vďaka svojim fúzom a brade sa stala slávnou a bohatou.
Clémentine Delait bola dámou, ktorá sa preslávila vďaka poriadne hustej brade a fúzom. Hoci ženy ako ona boli v tej dobe iba na výsmech, ona svoju odlišnosť využila a spravila z nej svoju prednosť. Delait vďaka tomu nakoniec aj zbohatla a na začiatku 20. storočia sa z nej stala doslova celebrita, píše europeana.eu.
Jej príbeh fascinuje ľudí až dodnes. Ako to celé začalo?
Clémentine Delait (za slobodna Clattaux) sa narodila 5. marca 1865 v Chaumousey vo východnej časti Francúzska. Už počas dospievania sa jej začali na tvári objavovať husté fúzy, bujné ochlpenie mala postupne aj na hrudníku, chrbte a pažiach. Takémuto nadmernému rastu ochlpenia sa hovorí hypertrichóza.
Čo je hypertrichóza?
Je to vzácna telesná abnormalita, ktorej hlavnou charakteristikou je zvýšený rast ochlpenia na tele. Sú dva prevažujúce typy hypertrichózy, kedy sa ochlpenie objavuje po celom tele alebo keď sa obmedzuje iba na určité miesta. Hypertrichóza môže byť kongenitálna (vrodená) alebo sa objavuje až v neskoršom živote.
Príčin môže byť mnoho. Od nežiadúcich účinkov po užívaní liekov až po hormonálne poruchy, najčastejšie syndróm polycystických vaječníkov.
Hypertichóza je niekedy označovaná ako Ambrasov syndóm, podľa zámku Ambras, kde sa nachádza zbierka kuriozít vrátane portrétov ľudí s hypertrichózou. Niekedy je tiež nazývaná ako „vlkolačí syndróm”. Hypertrichóza sa často zamieňa za hirzutizmus (vyskytuje len u žien a prejavuje sa rastom ochlpenia v oblastiach typických pre mužské pohlavie ako hruď, brucho, chrbát, tvár).
Chodiace atrakcie
V minulosti boli tieto hormonálne poruchy vnímané veľmi negatívne. Belošiek s fúzmi sa ľudia neustále pýtali na ich pohlavie, aby sa presvedčili, či sú skutočne ženami. U černošských žien to bolo zase vnímané ako dôkaz ľudskej evolúcie z opíc.
Tieto dámy s hypertrichózou nemali ľahký život. Počas 19. storočia a začiatku 20. storočia im zostávalo jedine zamestnať sa v cirkuse, kde boli ako ďalší ľudia s fyzickými odlišnosťami ukazovaní v panoptiku ako atrakcie.
Na jedno takéto sideshow či freakshow sa prišla so svojím manželom pozrieť aj Clémentine Delait. Fúzy prítomných dám ale na ňu neurobili žiadny dojem. Vyhlásila, že aj ona sa prestane holiť a nechá si narásť poriadny porast. Išlo totiž o stávku s jej manželom, čo sa nakoniec ukázalo aj ako výborný marketingový ťah.
View this post on Instagram
Slávna kaviareň u fúzatej ženy
V roku 1885 založila Clémentine so svojím manželom, ktorý bol povolaním pekár, kaviareň v Thjaon-les-Vosges. Pôvodne sa volala Kaviareň u Delaitov, no oveľa väčšiu popularitu začala mať vtedy, keď ju premenovali na Kaviareň u fúzatej ženy. Odvtedy o zákazníkov nemali nikdy núdzu.
Práve už spomínaná stávka bola veľkým lákadlom pre návštevníkov. Clémentine bola rebelkou nielen v tom, že aj s fúzami uspela inde, ako len v cirkuse, ale v roku 1904 získala dokonca od úradov povolenie nosiť mužské oblečenie. Clémentine takto nafotila tiež slávnu sériu fotografií, na ktorých sa prezentovala ako žena aj muž.
Fúzatá a šťastná
Po vojne si adoptovali manželia Delaitovi dievčatko Fernande, ktorému rodičia zomreli počas španielskej chrípky. Z Clémentine sa postupne stala medzinárodná hviezda a dostala ponuku od P.T. Barnuma, aby sa pripojila k jeho slávnemu cirkusu. Túto ponuku však ako mnohé iné predtým odmietla a rozhodla sa starať o manžela, ktorý trpel vážnym reumatizmom.
Fúzatá dáma cestovala po celej Európe a stretla sa s mnohými slávnymi ľuďmi a vrcholnými predstaviteľmi štátov.
Keď v roku 1928 ovdovela, otvorila si bar, kde začala vystupovať v kabaretných predstaveniach. Clémentine Delait zomrela 5. apríla 1939 ako 74-ročná. Na jej náhrobnom kameni je napísané to, čo si sama priala: Tu leží Clémentine Delait, fúzatá žena. Výnimočná dáma, ktorá predbehla dobu a už vtedy dokázala svetu, že byť odlišný, neznamená byť horší či menejcenný.