Záhrady pôžitku vystriedal Disneyland. Akú šokujúcu históriu ukrýva vznik zábavných parkov?
Od okázalých osláv k horským dráham. Tak by sa v skratke dal charakterizovať proces, vďaka ktorému dnes navštevujeme zábavné parky. Neutíchajúca potreba získavania nových zážitkov však nasvedčuje tomu, že to nebol krok vedľa. Miesto plné zábavy Kto by nemal rád občasnú zmenu zabehnutého režimu? Voľnočasové aktivity ponúkajú odklon od rutiny a človek si môže vybrať zo… Prečítať celé
Od okázalých osláv k horským dráham. Tak by sa v skratke dal charakterizovať proces, vďaka ktorému dnes navštevujeme zábavné parky. Neutíchajúca potreba získavania nových zážitkov však nasvedčuje tomu, že to nebol krok vedľa.
Miesto plné zábavy
Kto by nemal rád občasnú zmenu zabehnutého režimu? Voľnočasové aktivity ponúkajú odklon od rutiny a človek si môže vybrať zo širokej škály možností. Napriek tomu, že každý má svoje osobné záujmy, častou voľbou bývajú zábavné parky. Farebné kolotoče, šialene rýchle horské dráhy či stánky s jedlom striedavo dvíhajú cholesterol a adrenalín. Cestu do sveta fantázie a častokrát aj splnenie detského sna umožňujú tematické parky, napríklad Disneyland alebo Legoland.
Dnešná podoba zábavných parkov sa spopularizovala začiatkom 20. storočia. Vzostup industrializácie a zdokonalená doprava umožnili pracovníkom využívať voľný čas efektívnejšie. Inžinieri sa pretekali v stavaní horských dráh a reklamy plné superlatívov lákali ľudí do obrovského areálu. Stavitelia posúvali hranice toho, čo je možné, pokiaľ ide o rýchle jazdy. Nadšenie milovníkov adrenalínu sa miešalo s krikom tých, ktorí skúšali posunúť svoj strach na ďalšiu úroveň.
Čo sa stane vo Vauxhall…
Pôvod lunaparkov siaha oveľa ďalej než do minulého storočia. Za najstarší zábavný park sa považuje Dyrehavsbakken v Dánsku. Keď tam v roku 1583 objavili prírodný prameň, prilákal veľké davy zvedavcov, zabávačov a predavačov. Boli to však londýnske záhrady pôžitku (Pleasure Gardens), ktoré zmenili koncept voľného času. Spoločenské normy sa v ich prostredí na pár hodín odložili a uchvátili verejnosť svojou opojnou zmesou kultúry, módy a nerestí.
Londýnska smotánka si prišla na svoje hlavne v 18. storočí, keď boli na vrchole dve najväčšie záhrady, Vauxhall a Ranelagh. Predovšetkým Vauxhall zaujala verejnosť doma aj v zahraničí svojou úžasnou rozmanitosťou zábavy, usporiadanej v upravených záhradách. Okrem zdobeného salónu a obrazárne tu bolo divadlo, koncertný pavilón, reštaurácia a bar. Honosné večere boli v 40. rokoch 18. storočia zdobené maľbami, väčšinou od Francisa Haymana, Huberta Gravelota a Williama Hogartha. Išlo o prvý podnik, kde boli verejnosti vystavené obrazy pôvodných britských umelcov.
Čo vyzeralo navonok ako ideálne miesto pre spoločenské vyžitie však malo aj svoje tienisté stránky. Zalesnené háje a tmavé uličky boli ideálnym miestom pre stretnutia, ktorým predchádzali zmyselné pohľady a podmanivé slová. Schôdzky boli vo svojej podstate diskrétne, avšak londýnske novinové výtlačky často obsahovali obrázky s kurtizánami v drahom, ale odhaľujúcom oblečení. Súčasný výrok „Čo sa stane vo Vegas, ostane vo Vegas“ v minulosti používali práve návštevníci Vauxhall.
Americká vlna zábavy
Trendové záhrady pôžitku vyvolali rozruch aj za veľkou mlákou. Američanom sa zapáčil záhradný koncept, ktorý si našiel uplatnenie v inak technologicky rozvíjajúcom sa meste. Od európskeho uvoľneného štýlu sa odlišovali tým, že dbali na ukážku svojho patriotizmu. Záhrady sa tak stali prirodzeným domovom osláv 4. júla. New Yorkská verzia Vauxhall lákala na výročie Dňa nezávislosti veľkolepým koncertom a desiatkami ohňostrojov.
Čo sa už začalo podobať na dnešný zábavný park, bol nepochybne Coney Island v New Yorku. Ostrov priťahoval návštevníkov už od roku 1800, ale v rokoch 1897 až 1904 vytvoril tri okázalé mini prostredia. Steeplechase Park, Luna Park a Dreamland zásadne pozdvihli turistické očakávania. Každá časť mala individuálne vstupné a ponúkala stále prepracovanejšie atrakcie. Luna Park napríklad ponúkal „Výlet na Mesiac“, v ktorom vzducholoď Luna vyviezla 30 pasažierov okolo Niagarských vodopádov a nad zakrivenie Zeme a potom ich uložila do jaskýň, kde mohli navštíviť Man in the Moon’s Palace a odniesť si suvenír s kúskami zeleného syra.
Svet, v ktorom sa plnia sny
Úspech Coney Islandu inšpiroval vznik ďalších zábavných parkov. Rýchly rast predmestí, diaľnic, vlastníctva áut spolu s baby boomom znamenal trh pripravený na cestovanie a rodinnú zábavu. Keďže sa medzi návštevníkmi začali objavovať deti, na niektorých miestach sa objavili úplne nové detské parky.
Stále to však nebolo to pravé. Legendárny Walt Disney chcel vytvoriť park, ktorý by očaril nielen tých najmenších, ale aj ich rodičov. Inšpirovaný európskymi zámkami a americkými zábavnými parkmi, pod jeho taktovkou vznikol Disneyland – jeden z najznámejších a najnavštevovanejších zábavných parkov na svete.
Disney pri navrhovaní spochybnil mnohé pravidlá tradičných lunaparkov. Obával sa, aby sa ľudia neunavili vo veľkých a preplnených priestoroch. Analyzoval vstupy a výstupy na miestach, ako sú veľtrhy, cirkusy, karnevaly, národné parky, múzeá a dokonca aj ulice New Yorku. Ich štúdium viedlo k Waltovej k prvej zmene, ktorou bol jediný spoločný vchod. Prevádzkovatelia zábavného parku tvrdili, že by to spôsobilo preťaženie, ale Walt chcel, aby návštevníci zažili jednotný príbeh – akoby sa prechádzali filmovými scénami.
Síce sa zábavné parky dosť odlišujú od toho, čo ponúkali záhrady pôžitku, ich základ je totožný. Umenie a zábava bývajú často podceňované, no ich vplyvom dokáže človek utiecť z reality a načerpať nové sily pre ďalšie fungovanie v „nerozprávkovom“ svete.
Zdroje: www.bbc.com, www.royalcaribbean.com, www.thehenryford.com
Zdroj titulnej fotografie: www.unsplash.com