Zem a počasie – 8 zaujímavých otázok a odpovedí
1. Z čoho sa skladá vzduch? Vzduch je zmes plynov, ktoré obiehajú okolo Zeme, udržiavané na mieste gravitáciou. Vzduch tvorí atmosféru Zeme. Vzduch, ktorý dýchame, pozostáva zo 78 percent plynného dusíka, 21 percent kyslíka, 0,9 percenta argónu a 0,03 percenta oxidu uhličitého spolu s vodnou parou (plávajúce molekuly vody). Prítomné sú aj stopy iných plynov… Prečítať celé
1. Z čoho sa skladá vzduch?
Vzduch je zmes plynov, ktoré obiehajú okolo Zeme, udržiavané na mieste gravitáciou. Vzduch tvorí atmosféru Zeme.
Vzduch, ktorý dýchame, pozostáva zo 78 percent plynného dusíka, 21 percent kyslíka, 0,9 percenta argónu a 0,03 percenta oxidu uhličitého spolu s vodnou parou (plávajúce molekuly vody). Prítomné sú aj stopy iných plynov a drobné kúsky prachu, peľové zrnká z rastlín a iné pevné častice. Keď sa atmosféra rozprestiera nad Zemou, smerom do vesmíru, vzduch sa stenčuje a mení sa kombinácia plynov vo vzduchu.
2. Prečo je ozónová vrstva pre Zem dôležitá?
Ozónová vrstva sa nachádza vo výške 15 až 40 kilometrov v atmosfére a vzniká interakciou slnečného žiarenia s určitými molekulami vzduchu.
Ozónová vrstva je dôležitá pre všetok život na planéte Zem, pretože chráni všetky živé veci pred účinkami škodlivého ultrafialového žiarenia Slnka. Vedci sa domnievajú, že asi pred 2 miliardami rokov kyslík produkovali morské živočíchy v plytkej vode. Tento odchádzajúci kyslík pomohol vytvoriť ozónovú vrstvu. So zvyšujúcou sa hladinou kyslíka sa vyvíjali oceánske živočíchy. Akonáhle bola ochranná vrstva na mieste v atmosfére, morské rastliny a živočíchy sa mohli bezpečne šíriť na pevninu.
Strata ozónu znamená, že niektoré citlivé organizmy – nevyhnutné pre potravinový reťazec Zeme – môžu byť zabité vystavením intenzívnemu ultrafialovému žiareniu zo Slnka.
3. Prečo je nebo modré?
Biele svetlo Slnka pozostáva z mnohých vlnových dĺžok. Pri samostatnom pohľade každá vlnová dĺžka zodpovedá inej farbe.
Molekuly vzduchu a častice hmoty, ktoré tvoria zemskú atmosféru, rozptyľujú časť slnečného svetla, keď cestuje na Zem, najmä kratšie vlnové dĺžky, ktoré nám dávajú modrú farbu. Tieto svetelné vlny, ktoré k nám prichádzajú zo všetkých uhlov oblohy, spôsobujú, že obloha vyzerá modro.
4. Ako vidíme vietor?
Zem obklopuje vrstva vzduchu nazývaná atmosféra. Vzduch v tejto vrstve sa pohybuje z miesta na miesto, keď sa ohreje alebo ochladí. Tento pohybujúci sa vzduch sa nazýva vietor. Vetry šíria vlhkosť a teplo po celom svete a tiež produkujú veľkú časť nášho počasia. Medzi stromami môžete vidieť vietor, ktorý sa niekedy pohybuje pomaly, a je sotva viditeľný. Vietor môžete cítiť aj ako jemný vánok v tvári a vo vlasoch. Inokedy sa vzduch môže pohybovať veľmi rýchlo a stať sa extrémnou a ničivou udalosťou, ako je tornádo, vyhadzovanie stromov a poškodenie áut a budov.
5. Kde je najveternejšie miesto na Zemi?
Antarktída je najchladnejší, najveternejší, najsuchší a najľadovejší kontinent na Zemi. Vietor môže niekedy dosiahnuť rýchlosť až 322 kilometrov za hodinu počas piatich hodín denne!
6. Čo spôsobuje dúhu?
Dúha je oblúk, ktorý zobrazuje všetky farby s rôznymi vlnovými dĺžkami, ktoré tvoria viditeľné svetlo.
Dúhu tvorí sedem farieb a vždy sa objavujú v rovnakom poradí: červená s najdlhšou vlnovou dĺžkou je navrchu, za ňou nasleduje oranžová, žltá, zelená, modrá, indigo, a fialová, ktorá má najkratšiu vlnovú dĺžku.
Dúha nastáva, keď slnečné svetlo prechádza kvapôčkami vody a je lámané alebo ohnuté ich zaobleným tvarom do samostatných vlnových dĺžok. Dúhy možno niekedy vidieť v hmle vodopádov a na oblohe počas dažďovej prehánky, keď ešte svieti Slnko.
Na časti oblohy oproti Slnku sa objaví dúha. Pretože Slnko musí byť tiež nízko na oblohe, blízko horizontu, neskoré popoludnie je najlepší čas na hľadanie dúhy, ak bol deň slnečný s niekoľkými krátkymi dažďovými prehánkami alebo búrkami.
7. Prečo prúdové lietadlá zanechávajú na oblohe biele stopy?
Tryskové lietadlá zanechávajú na svojich dráhach biele stopy, nazývané kondenzačné trate, z rovnakého dôvodu, že niekedy môžete vidieť svoj dych v chladné zimné ráno.
Horúce, vlhké výfukové plyny z prúdových motorov sa miešajú s atmosférou, ktorá má vo vysokej nadmorskej výške oveľa nižší tlak a teplotu pár, ako výfukové plyny. Vodná para obsiahnutá vo výfukových plynoch kondenzuje a môže zamrznúť, a tento proces miešania vytvára oblak.
V závislosti od toho, ako vysoko lietadlo letí, a od teploty a vlhkosti atmosféry, môžu byť kondenzačné čiary hrubé alebo tenké, dlhé alebo krátke. Na predpovedanie počasia možno použiť aj rôzne typy kondenzačných stôp. Napríklad tenká, krátkotrvajúca kondenzačná čiara naznačuje nízku vlhkosť vzduchu vo vysokej nadmorskej výške, čo je znakom pekného počasia. Hrubá, dlhotrvajúca kondenzácia odhaľuje vlhký vzduch vo vysokých nadmorských výškach a môže byť skorým indikátorom búrky.
8. Prečo sú dažďové mraky sivé?
Dažďové oblaky sú vo všeobecnosti tmavosivé, pretože svetlo cez ne nemôže preniknúť kvôli hlbokým a husto nahromadeným kvapôčkam vody a ľadu vo vnútri oblaku. Vo všeobecnosti farba oblaku závisí od vzťahu oblaku k slnečnému žiareniu. Oblaky teda vyzerajú sivé, keď blokujú slnečné svetlo. Čím je oblak hustejší, tým viac svetla blokuje. Keď je oblak hrubý asi 900 metrov, takmer žiadne slnečné svetlo neprenikne cez oblak.