Zlatý vek cestovania
Luxusné jedlá či fajčenie v lietadlách boli kedysi samozrejmosť
Zlatý vek cestovania bol zlatým aj pre menu v lietadlách Extravagancia – týmto slovom by sa dal zlatý vek cestovania opísať asi najlepšie. Miesta v lietadlách bolo dostatok, letušky nosili čižmy po kolená a uniformy od Diora či Pierra Cardina. Skutočnou lahôdkou bolo však jedlo podávané v kabínach lietadla. Homáre, ovocné taniere, Tournedos Rossini (legendárna kombinácia filet mignon a… Prečítať celé
Zlatý vek cestovania bol zlatým aj pre menu v lietadlách
Extravagancia – týmto slovom by sa dal zlatý vek cestovania opísať asi najlepšie. Miesta v lietadlách bolo dostatok, letušky nosili čižmy po kolená a uniformy od Diora či Pierra Cardina. Skutočnou lahôdkou bolo však jedlo podávané v kabínach lietadla. Homáre, ovocné taniere, Tournedos Rossini (legendárna kombinácia filet mignon a foie gras-husacej pečene, ozdobená plátkami čiernej hľuzovky) alebo šampanské s cigarami podľa výberu. Jedlá ako z gurmánskej reštaurácie si mohli cestujúci vychutnávať priamo v oblakoch.
Jedlo v lietadlách nebolo vo svojich začiatkoch ani exkluzívne a ani bezplatné. Prvýkrát sa podávalo na prerobených bombardéroch Handley Page Transport z obdobia 1. svetovej vojny. Obedový box vtedy stál cca 8,40 €. Zabalené a „studené“ jedlá začali letecké spoločnosti ponúkať pasažierom v 30. rokoch 20. storočia. Lietanie sa ale postupom času prudko rozrástlo a nastali aj prvé zmeny.
Studené boxy vystriedali kulinárske špeciality
Dnes už neexistujúca spoločnosť Pan American World Airways (Pan Am), známa svojou „koktail-párty“ službou, podávala napríklad koktaily z tropického ovocia, krémovú paradajkovú polievku a pečené kura na vínovej omáčke s fazuľkami a zemiakmi Delmonico. Bolo to koncom 30. rokov a jedálne lístky na palubách stáli naozaj „za hriech“. Pýšili sa hravými ilustráciami a dlhými zoznamami vín i liehovín. V 60. rokoch dokonca dopravca zriadil špeciálne charterové letové menu – obsahovalo drinky ako Bourbon Scotch, Mannhattan, ale aj grilované ryby s petržlenovou vňaťou a kroketami, tropický šalát či čokoládový rumový koláč. Konali sa oslavy, festivaly, na archívnych fotografiách spoločnosti bolo lietadlo vianočne ozdobené. Scandinavian Airlines zasa pripravili vozíky, na ktorých boli podnosy s rôznymi údeninami, syrom a chlebom.
„Americké alebo európske cigarety?“ Ďalšia extra služba poskytovala bohatý výber cigariet na skrátenie dlhých letov. Letušky mávali pri sebe veľké nože na krájanie šunky a steakov. Jedenie nebolo iba o kŕmení cestujúcich, no aj o zážitku.
Miešané vajíčka v economy class (tzv. coach class)
Jedlá a vybavenosť počas zlatej éry boli rozmanité aj v nižších triedach (tzv. economy class, resp. coach class). Anne Sweeney pôsobila v rokoch 1964 – 1975 ako letuška v Pan Am. Preletela celú zemeguľu a navštívila všetky kontinenty okrem Antarktídy. Kedysi si povolanie letušky vyžadovalo aj skutočné kuchárske zručnosti.
„Náš päťtýždňový tréningový program venoval asi 70 % času školeniam o jedle a službách – a to vraj kvôli tomu, aby sme iba nevytiahli niečo predvarené zo zásuvky. V prvej triede ste museli rozostaviť vozíky a uvariť jednotlivé predjedlá či pečené hovädzie mäso. Na raňajky sme varili vajíčka na objednávku. Niekedy sme ich museli miešať priamo v coach triede,“ spomína Sweeney.
V economy class sa síce nepodávali také špeciality ako vo vyšších triedach, no takisto sa ich oplatilo vyskúšať. Menu zahŕňalo napríklad chicken vol-au-vent (pečenú placku plnenú mäsom alebo morskými plodmi v omáčke), beef bourguignon (francúzsky hovädzí guláš na červenom víne) a hovädzí stroganov.
Éra kaviáru a cigár sa udržať nedokázali
„Po deregulácii sa na trhu objavili nízkonákladoví dopravcovia a začali súťažiť s tými z vyšších tried,“ povedal Shea Oakley, historik komerčných leteckých spoločností.
Letecké spoločnosti tak boli nútené „obmedziť“ svoj režim. Komerčné lety sa zaradili k hromadnej doprave, čo umožnilo miliardám ľudí cestovať po svete za oveľa nižšie náklady. Zmena neobišla ani spôsob stolovania počas letov. Spoločnosti totiž potrebovali zarobiť a zároveň udržať ceny leteniek konkurencieschopné. A tak začali rušiť zaužívané služby, ktoré bývali bezplatné – kontrola batožiny či široký výber jedál. Podľa Oakleyho táto zmena viedla k tomu, že letecké spoločnosti zarobili približne 35 miliárd dolárov ročne. Účtovanie poplatku za každú službu navyše sa tak stalo normou ekonomických letákov.
„Za starých čias to bolo o službe. Teraz ľudia chcú rýchlosť,“ vyjadril sa Enda Kavanagh – produktový manažér pre skúsenosti zákazníkov počas letu spoločnosti Aer Lingus.
Zdroje: edition.cnn.com, www.cntraveller.in,