Píšu o ňom básnici aj románopisci, spievajú o ňom rockeri, trpia ním filmoví hrdinovia. Zlomené srdce fascinuje umelcov už tisícročia, avšak nie je len metaforou. Syndróm zlomeného srdca alebo srdcovú kardiomyopatiu nájdeme aj v lekárskej terminológii. Zlomené srdce v medicíne sa od toho v románoch v mnohom odlišuje, no je nemenej tragické, môže dokonca spôsobiť smrť.

Prejavuje sa podobne ako infarkt, a to bolesťou na hrudníku, sťaženým dýchaním, potením, búšením srdca, kašľom alebo stratou vedomia. Oslabené srdce nie je schopné prepumpovať cez seba krv, ktorá sa hromadí v krvnom obehu. Lenže zatiaľ čo infarkt spôsobujú zablokované tepny cholesterolom, pri syndróme zlomeného srdca cholesterol nezohráva žiadnu úlohu.

Hoci k úplnému uzdraveniu pacienta dochádza zvyčajne do niekoľkých týždňov alebo mesiacov, v zriedkavých prípadoch môžu nastať komplikácie. Medzi najzávažnejšie patrí zlyhanie srdca, prasknutie steny komory, pľúcny opuch, čo v krajnom prípade vedie až k smrti.

Ako lekár zistí, či ide naozaj o syndróm zlomeného srdca? Spýta sa, či ste pociťovali fyzický alebo psychický stres, poprípade, či sa vám nezhoršilo iné ochorenie. Pomôcť si môže aj inými vyšetreniami, napríklad EKG, ultrazvukom srdca, RTG hrudníka alebo odberom krvi. Zdroj textu: vusch.sk. Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com.

Srdce neláme len nešťastná láska, ale aj stres

Doteraz vedci s istotou nevedia, čo spôsobuje vznik tohto syndrómu a prečo sa u niektorých ľudí epizódy dokonca opakujú. Predpokladajú, že úlohu zohráva stres, keďže syndróm zlomeného srdca zvykne prepuknúť v čase veľkého psychického alebo fyzického napätia. Spúšťačom býva podľa Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (vusch.sk) smrť blízkeho, strata veľkého množstva peňazí, diagnostika závažného ochorenia, šok alebo moment prekvapenia.

Doktor Ilan Wittstein, odborný asistent medicíny, ktorý ako jeden z prvých publikoval odbornú prácu o syndróme zlomeného srdca, pre webový portál CNN vysvetľuje: „Myslíme si, že to súvisí s dysfunkciou v reakcii tela na boj alebo útek. Vtedy sa uvoľňujú chemikálie, ako je adrenalín, noradrenalín a dopamín, ktoré telo používa na to, aby nás pripravilo na útek alebo boj.“

Avšak, podľa skúseností Wittsteina, len tretina všetkých prípadov súvisela s emocionálnym šokom. Dve tretiny zapríčinila silná bolesť, astmatické záchvaty, mŕtvica, vysoká horúčka, nízka hladina cukru v krvi, operácia a zápal pľúc. Práve zapáľ pľúc je jeden z najčastejších fyzických spúšťačov.

Častejšie ním trpia ženy

Rovnako ako na nešťastnú lásku, ani na tento syndróm neexistuje žiadna špecifická liečba. Liečia sa príznaky a komplikácie. Dôležité je snažiť sa vyhnúť stresu. Ilustračný obrázok, zdroj: pexels.com

Štúdia z roku 2020 zistila, že počet prípadov so syndrómom zlomeného srdca u žien v posledných rokoch stúpa. Podľa Wittsteina to mohlo spôsobiť aj zväčšenie povedomia o ochorení, ktoré bolo v minulosti neznáme. Väčšinu pacientov, ktorí trpeli opakovanými epizódami tohto syndrómu boli najmä ženy po menopauze. Môže za to nedostatok estrogénu.

„Keď vstreknete estrogén do krvnej cievy, rozšíri sa a zväčší. Takže estrogén zabezpečuje, aby krvné cievy u žien fungovali tak ako majú,“ pre CNN vysvetľuje Wittstein, „štúdie zároveň ukázali, že riziko syndrómu zlomeného srdca sa u žien, ktoré majú viac než 55 rokov päťnásobne zvyšuje.“

Podľa webového portálu CNN toto ochorenie prvýkrát identifikovali Japonci v roku 1990. Dali mu názov „takotsubo“ kardiomyopatia, pretože ľavá srdcová komora, ktorá je hlavnou čerpacou komorou, sa u sledovaných pacientov nafúkla do zvláštneho tvaru.

Ten lekárom pripomínal nádobu „takotsubo“, ktorú japonskí rybári používajú na chytanie chobotníc. Až americkí lekári jav začali prezývať syndrómom zlomeného srdca. Chceli tak šíriť povedomie o vplyve emócií na ľudské srdce.