Egyptskí faraóni mali často nadváhu

Egyptské umenie bežne zobrazuje faraónov ako sochu a objekt krásy, ale s najväčšou pravdepodobnosťou to tak nebolo. Egyptská strava plná piva, vína, chleba a medu mala vysoký obsah cukru a štúdie ukazujú, že na „kráľovskom páse“ mohla urobiť veľa. Vyšetrenia múmií ukázali, že mnoho egyptských vládcov bolo nezdravých a malo nadváhu a dokonca trpeli cukrovkou.

Pozoruhodným príkladom je legendárna kráľovná Hatšepsut, ktorá žila v 15. storočí pred n.l.. Aj keď ju sarkofág vykresľuje ako štíhlu a atletickú, historici sa domnievajú, že bola v skutočnosti obézna a plešatá.

Starovekí Egypťania milovali stolné hry

Po celodennej práci Egypťania často relaxovali hraním stolných hier. Hralo sa niekoľko rôznych hier, vrátane „Mehen“ a „Psi a šakali“, ale najpopulárnejšou bola hazardná hra známa ako „Senet“.

Hra Senet bola veľmi obľúbená aj u panovníkov, na mnohých obrazoch je zobrazená kráľovná Nefertari ako hrá Senet a faraóni ako Tutanchamon mali dokonca aj spolu s nimi v hroboch pochované hracie dosky.

Ilustračná fotografia (Senet) Zdroj: historicalgames.neocities.org

Egyptské ženy mali široké spektrum práv a slobôd

Aj keď mohli byť verejne a sociálne považované za menejcennejšie ako muži, egyptské ženy si užili značnú právnu a finančnú nezávislosť. Mohli kupovať a predávať majetok, slúžiť v porotách, robiť závety a dokonca uzatvárať právne zmluvy. Egyptské ženy zvyčajne nepracovali mimo domova, ale tie, ktoré boli zamestnané, spravidla dostávali rovnakú odmenu za rovnakú prácu ako muži. Na rozdiel od žien zo starovekého Grécka, ktoré boli v skutočnosti vo vlastníctve ich manželov, mali egyptské ženy tiež právo na rozvod a opätovné uzavretie manželstva. O egyptských pároch bolo dokonca známe, že vyjednávali starodávnu predmanželskú zmluvu. Tieto zmluvy uvádzali všetok majetok a bohatstvo, ktoré žena do manželstva priniesla, a zaručovali, že v prípade rozvodu bude odškodnená.

INZERCIA

Vynašli zubnú pastu

Egypťania si poriadne kazili zuby, najmä vďaka ich stravovacím návykom. Aj keď vtedy nemali zubárov, vynaložili veľké úsilie, aby si udržali zuby čisté. Pri niekoľkých vykopávkach múmií sa našli zubné špáradlá a tiež zubné kefky z drevených vetvičiek.
Ešte významnejšie je, že Egypťania vynašli zubnú pastu, ktorá vtedy pozostávala hlavne z prášku z  býčieho kopyta, spálených vaječných škrupín, popola a kúska pemzy. Síce im to na aróme nepridalo, ale bolo to účinné pri čistení mikróbov, ktoré by mohli spôsobiť kazy a infekcie.

O egyptských robotníkoch bolo známe, že organizujú pracovné štrajky

Aj keď považovali faraóna za akéhosi živého boha, egyptskí robotníci sa nebáli protestovať za lepšie pracovné podmienky. Najslávnejší príklad prišiel v 12. storočí pred n.l. za vlády faraóna Novej ríše Ramsesa III.

Keď robotníci zaoberajúci sa výstavbou kráľovskej nekropoly nedostali obvyklú platbu za zrno, zorganizovali jeden z prvých zaznamenaných štrajkov v histórii. Protest mal formu posedenia: robotníci jednoducho vošli do okolitých chrámov a odmietali odísť, kým nebudú vypočutí. Tento štrajk sa im podaril a nakoniec premlčané dávky dostali.

Egypťania chovali mnoho zvierat ako domácich miláčikov

Egypťania považovali zvieratá za inkarnácie bohov a boli jednou z prvých civilizácií, ktoré chovali domácich miláčikov. Mali obzvlášť radi mačky, ktoré boli spájané s bohyňou Bastet, ale mali úctu aj k jastrabom, ibisom, psom, levom a paviánom. Mnoho z týchto zvierat malo v egyptskom dome zvláštne miesto a často boli mumifikované a po smrti pochované so svojimi majiteľmi. Ostatné tvory boli špeciálne vycvičené, aby pracovali ako pomocné zvieratá. Egyptskí policajti boli napríklad známi tým, že používali psy a dokonca vycvičili opice, aby im pomáhali pri hliadkach.

Ilustračná fotografia (Egyptská kozmetika) Zdroj: edition.cnn.com

Egypťania oboch pohlaví nosili make -up

O mužoch i ženách bolo známe, že nosia veľké množstvo make-upu, o ktorom verili, že im poskytne ochranu bohov Hóra a Ra. Táto kozmetika bola vyrobená mletím rúd ako malachit a galenit na látku zvanú kohl. Potom sa voľne aplikovala okolo očí náradím vyrobeným z dreva, kostí a slonoviny. Ženy si tiež farbili líca na červenú farbu a henou si farbili ruky a nechty, a obe pohlavia nosili parfumy vyrobené z oleja, myrhy a škorice. Egypťania verili, že ich make-up má magické liečivé sily, a nemýlili sa úplne: výskumy ukázali, že kozmetika na báze olova nosená pozdĺž Nílu skutočne pomáha predchádzať očným infekciám.

Nie všetci boli mumifikovaní

Múmia – vypitvaná, vysušená a obviazaná mŕtvola – sa stala určujúcim egyptským artefaktom. Mumifikácia bola však nákladný a časovo náročný proces, vyhradený pre bohatších členov spoločnosti. Prevažná väčšina egyptských mŕtvych bola pochovaná v jednoduchých jamách v púšti.

Prečo teda elita cítila potrebu mumifikovať svojich mŕtvych? Verili, že po smrti je možné opäť žiť, ale iba vtedy, ak si telo zachová rozpoznateľnú ľudskú podobu. Je iróniou, že sa to dalo celkom ľahko dosiahnuť pochovaním mŕtvych v priamom kontakte s horúcim a sterilným púštnym pieskom; potom by došlo k prirodzenému vysušeniu. Elita však chcela byť pochovaná v rakvách v hrobkách, čo znamenalo, že ich mŕtvoly, ktoré už neboli v priamom kontakte s pieskom, začali hniť.